
Rodák z predvojnového Československa mal napísané v rodnom liste meno Teodor Dobiáš, ale počas dospievania sa mu zmenilo. Pochopiteľne sa prispôsobil americkému prostrediu – po emigrácii bol Theodore Dobias.
Z dostupných informácií nie je jasné, či sa vybral za veľkú mláku s rodičmi, alebo či najprv odišli preč len otec Jozef a matka Veronika (možno iba dočasne za zárobkom s tým, že sa vrátia domov). „Dobias videl cez slzy naposledy svojich starých rodičov, ktorí ho vychovávali do 13 rokov, z paluby lode, ktorá ho v roku 1939 dopravila do Ameriky,“ napísal o ňom Michael D'Antonio, autor knihy o Trumpovi s názvom Nikdy dosť. Z týchto slov sa nedá usúdiť, či sa oňho vtedy starali len dedko a babička.
Keď mal niečo viac ako 15 rokov, začal chodiť do školy na Newyorskú vojenskú akadémiu – NYMA. Krátko po sedemnástych narodeninách narukoval do americkej armády. Zažil peklo druhej svetovej vojny, prežil ju napriek tomu, že mu určite viackrát život visel na vlásku.
Vojakom v Taliansku, učiteľom Trumpa
Dobias sa zapojil do náročnej bojovej operácie na Apeninskom polostrove. Až tisíc vojakov z jeho divízie zahynulo. Zo skončenia vojny v Taliansku si odnášal posledné spomienky z Milána, kde videl hlavou dole zavesené telo popraveného diktátora Benita Mussoliniho.
Po návrate do Spojených štátov dokončil štúdium na NYMA. „Požiadali ho potom, aby zostal na škole, dali mu čestnú hodnosť majora. Neskôr ho povýšili na plukovníka,“ píše sa o ňom v nekrológu na webovej stránke Quigleybros (Dobias zomrel v júni 2016 vo veku 90 rokov). Keďže bol všestranne športovo nadaný, chlapcov učil hlavne bejzbal, futbal a box, dievčatám sa venoval v basketbale. V roku 1959 sa medzi žiakmi objavil blondiak, z ktorého sa neskôr stal jeden z najznámejších Američanov. Bol ním Donald Trump.

Dobias, ktorý bol z vojny naučený poslúchať na slovo, vyžadoval od kadetov prísnu disciplínu a plniť rozkazy do bodky. Vysilený Trump počas jedného tréningu prežitia v teréne nedokázal pokračovať v drile a neovládol sa. „Doprajte mi posratú prestávku!“ skríkol na Dobiasa, keď reagoval na jeho ďalší rozkaz. Trump v dospelosti poznamenal, že kým v tej dobe bolo normálne udrieť žiaka, teraz by učiteľ išiel do väzenia. „Dobias išiel po mne tak, že by človek neuveril,“ povedal o tom, ako ho vyfackal.
Trump však podľa tejto knihy po rokoch priznal, že náročné požiadavky na NYMA mu prospeli v ďalšom živote. Dokonca označil Dobiasa popri otcovi za svoj prvý skutočný vzor.
Býval na seba pyšný. Veril, že je najlepší
D'Antonio citoval v knihe Dobiasa, ktorý prízvukoval, že v športe víťazstvo neznamená všetko (ide aj o samotné pestovanie telesnej zdatnosti). Trump to však videl inak. „Hovorieval spoluhráčom, že sú tu na to, aby vyhrali. Vždy chcel byť číslo jeden. Vo všetkom,“ prezradil jeho niekdajší učiteľ. Dodal, že mladému Donaldovi veľmi záležalo na tom, aby ostatní videli, že je jednotka.
Dôkazom, že odjakživa chcel byť na prvom mieste, je príbeh, ktorý prekvapil samotného Dobiasa. Kadeti z NYMA mali pochodovať v slávnostnom sprievode pri príležitosti sviatku výročia príchodu Krištofa Kolumba do Ameriky. V prvom rade mali kráčať dievčatá z katolíckej školy. „Nechajte to na mňa, povedal mi. Išiel za niekým a keď sa vrátil, presunuli nás do prvej línie,“ poznamenal Dobias pre D'Antonia. „Trump býval na seba pyšný. Veril, že je najlepší,“ dodal o ňom.
Dobrý hráč bejzbalu
Napriek neľahkým zážitkom z NYMA Trump po dlhých rokoch zdôrazňuje, že škola mu poskytla veľa do života. Tvrdí, že na tejto akadémii bývalo viac vojenského výcviku, ako má veľa mladých mužov na vojenčine.
Dobias mu dal za pravdu. „Na našej vojenskej škole bol Trump päť rokov. Verte mi, že to tam bolo ako byť v armáde,“ podotkol pred štyrmi rokmi v rozhovore pre server Politico. O svojom bývalom zverencovi poznamenal, že si ho pamätá ako veľmi dobrého hráča bejzbalu.
Reportér tohto portálu sa zhováral s Dobiasom v septembri 2015, čo bolo tri mesiace odvtedy, čo Trump oznámil, že sa chce stať šéfom Bieleho domu. Nachádzal sa však v pozícii outsidera. Dobias bol jeden z mála Američanov, ktorí jeho šance videli inak. Poukázal na to, že používa jednoduchú reč, ktorá sa musí ľuďom zapáčiť. „Ak Trump získa nomináciu Republikánskej strany, stane sa prezidentom Spojených štátov,“ prízvukoval Dobias na jeseň 2015, keď dúfal, že Ameriku zmení k lepšiemu. Nakoniec sa niečo vtedy takmer nepredstaviteľné stalo skutočnosťou: Trump nielenže vyhral stranícke primárky, ale potom zvíťazil aj v prezidentských voľbách.