Bilanciu obetí oznámila novinárom členka Moskovského medziregionálneho vedenia vyšetrovacieho výboru v doprave Jelena Markovská. „Zahynulo 41 ľudí,“ citovala z jej vyhlásenia pre novinárov agentúra Interfax.
Vyšetrovací výbor už krátko pred tým potvrdil, že nehodu lietadla spoločnosti Aeroflot na pravidelnej linke do Murmansku prežilo len 37 zo 78 ľudí na palube. Z toho bolo päť členov posádky.
Išlo o mimoriadnu situáciu súvisiacu s požiarom, ktorý na palube lietadla vypukol krátko po štarte z Moskvy.
S odvolaním sa na informovaný zdroj spresnila, že lietadlo krátko po štarte vyslalo núdzový signál a posádka sa začala pripravovať na núdzové pristátie. To sa na prvýkrát nepodarilo. Na druhý pokus lietadlo narazilo na pristávaciu dráhu podvozkom, následne aj nosom. Stroj potom začal horieť.
Podľa informácií, ktoré získal Interfax od nemenovaného zdroja dobre oboznámeného s vyšetrovaním, pristával stroj s plnými nádržami paliva. Posádka sa neodvážila palivo pred pristátím vypustiť, pretože zrejme po zásahu blesku úplne stratila kontakt s dispečermi.
Vykonávať bez nich nad Moskvou manévre s vypúšťaním paliva bolo nebezpečné. Lietadlo tvrdo dosadlo na dráhu a začalo horieť, úplne zhorela jeho celá zadná časť. Časť ľudí sa podarilo evakuovať s pomocou nafukovacích sklzov.
Zasiahlo lietadlo blesk?
"Základná verzia (príčiny nehody) je zásah blesku do lietadla, po ktorom zlyhala automatika. Podľa predbežných zistení lietadlo dvakrát narazilo na vzletovú dráhu.
Členovia posádky ruského lietadla Suchoj Superjet 100 tvrdia, že núdzové pristátie ich stroja súviselo s nepriaznivým počasím. Kapitán posádky Denis Jevdokimov v ruských médiách informoval, že „v dôsledku blesku“ lietadlo stratilo priame rádiové spojenie s riadiacou vežou, ktoré sa potom podarilo obnoviť cez záložnú frekvenciu rádiostanice určenú práve pre mimoriadne situácie. Toto spojenie však podľa jeho slov bolo krátkodobé a prerušované.
„Stihli sme povedať len pár slov a spojenie sa znova prerušilo,“ uviedol Jevdokimov podľa denníka Komsomoľskaja pravda. Kapitán nespresnil, či lietadlo blesk aj zasiahol, dodala agentúra AFP. Domnieva sa, že lietadlo začalo pri pristávaní horieť s najväčšou pravdepodobnosťou preto, že malo plné palivové nádrže.
Letuška Taťjana Kasatkinová vo vysielaní televízie Rossija-24 uviedla, že lietadlo sa po štarte z letiska Šeremetievo dostalo do oblaku a silného krupobitia. „Ozval sa zvláštny zvuk a po ňom prišiel záblesk, akoby elektrický výboj. Všetko to bolo veľmi rýchle,“ dodala. Podľa nej po tvrdom pristátí na letisku Šeremetievo „ľudia začali vyskakovať zo sedadiel a utekať smerom k východu, aj keď lietadlo sa ešte pohybovalo“. Kasatkinová uviedla, že ihneď po tom, ako stroj zastal, sa začala evakuácia. „Ja som cestujúcim pomáhala skĺznuť sa po nafukovacej kĺzačke,“ ktorou sa dostali na letiskovú plochu, dodala letuška.
Podobne ako Jevdokimov, aj viacerí cestujúci sa domnievajú, že príčinou tragédie bol blesk.
Letisko Šeremetievo dočasne obmedzilo svoju prevádzku – funguje len jedna z dvoch štartovacích a pristávacích dráh. Časť lietadiel, ktoré na tomto letisku mali pristáť, prebralo letisko Domodedovo.
Čierne skrinky sa našli
Obe tzv. čierne skrinky sa na mieste tragédie našli. Odborníci začali skúmať ich technický stav. Podľa agentúry TASS to v pondelok potvrdil Vyšetrovací výbor Ruskej federácie (Sledkom).
Sledkom spresnil, že ako možné príčiny leteckého nešťastia sa zvažujú nedostatočná kvalifikácia pilotov, dispečerov a technického personálu, ako aj technická chyba či meteorologické podmienky.
Pellegrini a Danko vyjadrili sústrasť
Predseda vlády Peter Pellegrini (Smer) a predseda Národnej rady SR Andrej Danko (SNS) vyjadrili úprimnú sústrasť pozostalým po leteckom nešťastí. Rezort diplomacie zároveň potvrdil, že nemá informácie o slovenských občanoch na palube lietadla.
„Vyjadrujem úprimnú sústrasť rodinám obetí včerajšieho leteckého nešťastia v Moskve a zraneným želám skoré uzdravenie,“ napísal premiér na sociálnej sieti.
„Ruské úrady nepotvrdili, že by sa na palube lietadla nachádzali slovenskí občania,“ uviedol pre TASR hovorca Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Boris Gandel.
Suchoj Superjet 100 od uvedenia do prevádzky v problémoch
Ruský národný letecký dopravca Aeroflot, ktorému havarované lietadlo patrilo, bol kedysi známy svojou nízkou úrovňou bezpečnosti, ale v posledných rokoch sa jeho povesť zlepšila a už viac ako desať rokov nemal žiadnu nehodu s obeťami na životoch.
Lietadlo ruskej výroby Suchoj Superjet 100 však od svojho uvedenia do prevádzky v roku 2011 prenasledujú problémy. V roku 2012 pri predvádzacom lete v Indonézii narazilo lietadlo tohto typu do vrcholu neaktívnej sopky Salak, pričom zahynulo všetkých 45 ľudí na palube. Indonézske úrady vtedy uviedli, že nehodu zavinil pilot.
Technické problémy s lietadlom sa objavovali aj v ďalších rokoch, ale Rusko sa snažilo presvedčiť zahraničných dopravcov, aby si ho kúpili. Vláda dokonca ponúkla dotácie na podporu ruských leteckých spoločností, aby sa rozhodli pre lietadlá Suchoj Superjet. Ich hlavným prevádzkovateľom sa stala spoločnosť Aeroflot, ktorá ich podľa údajov zo septembra roku 2018 mala vo svojom lietadlovom parku 100.