Zahraničnopolitický rozmer diskusie podčiarkli šéf diplomacie Mike Pompeo a poradca pre národnú bezpečnosť John Bolton. Ekonomické aspekty zase šéf Trumpovej Národnej hospodárskej rady Larry Kudlow a Peter Navarro, ktorý vedie Úrad pre obchod a priemyselnú politiku.
Úspešná návšteva
Diplomatické zdroje pripomínajú, že ide o skutočne ťažké politické váhy Trumpovej vlády. Návšteva predsedu vlády Petra Pellegriniho nemala nejaké hluché miesta. Prezident síce odpovedal novinárom najmä na vnútropolitické otázky, ale to nie je nič výnimočné. Je to realita politiky. Pellegrini mal však na rozhovor s Trumpom medzi štyrmi očami viac ako plánovaných 15 minút. Pri nevyspytateľnosti súčasného vládcu Oválnej pracovne nie je vrelé privítanie politikov zo spojeneckých krajín práve samozrejmosť.
"Mohlo to byť horšie. V minulosti sa stalo, že Trump využil prítomnosť lídrov iných krajín na vysielanie odkazov celej Európe, napríklad o obranných rozpočtoch. V danom momente si tak Trump robil z prítomných politikov tak trochu fackovacích panákov. To sa slovenskému premiérovi nestalo,“ pripomenul pre Pravdu Tomáš Valášek, bývalý slovenský veľvyslanec pri NATO a šéf európskej pobočky Carnegieho nadácie pre medzinárodný mier.
"Vážime si, že aj delegácia prezidenta bola zložená z vysokých predstaviteľov, ako amerického ministra zahraničných vecí Mikea Pompea. Takže nešlo o zdvorilostnú návštevu, ale v plnom formáte, ako má byť s prezidentom medzi štyrmi očami, aj s plenárnym rokovaním. Od momentu prijatia som nemal ani jeden moment pocit, že tam sedím ako predstaviteľ maličkej krajiny, ktorá sa prišla pokloniť alebo vyspovedať veľkej mocnosti. Pán prezident bol veľmi otvorený a priateľský,“ konštatoval podľa agentúry TASR Pellegrini.
„Absolútne úspešná, ja som šťastný,“ odpovedal zase slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák na otázku, či bola návšteva úspešná.
Dôležitý odkaz pre slovensko-americké vzťahy je tiež spoločná deklarácia. Takéto dokumenty nie sú vždy súčasťou návštev vrcholných predstaviteľov krajín v Bielom dome. Deklarácia spomína 30. výročie nežnej revolúcie, ktorá podľa nej inšpirovala svet, 75. výročie SNP, keď Slováci prispeli k porážke nacizmu a fašizmu, a 15. výročie vstupu Slovenska do NATO, ktoré krajinu zakotvilo v západnom spoločenstve štátov.
Dokument je však v prvom rade zameraný na budúcnosť. Spomína viaceré takpovediac rozpracované veci, ktoré Slovensko a USA medzi sebou momentálne riešia. A posun či, naopak, stagnácia v nich môžu naznačiť, či si Trump naplánuje cestu na Slovensko, kam ho pozval Pellegrini. Americký prezident uviedol, že by rád prišiel a povedal, že pozná Slovákov a sú to skvelí ľudia.
Premiér sa s Trumpom priamo nerozprával o zmluve o obrannej spolupráci, s ktorou má problém koaličná SNS, ale aj niektorí predstavitelia Smeru. "V spoločnom vyhlásení sa konštatuje, že sa má pokračovať v rokovaniach, ale len za garancie obojstrannej výhodnosti. Oficiálne sme túto tému neotvárali, lebo o týchto veciach sa rokuje na expertnej úrovni,“ povedal podľa TASR Pellegrini.
Valášek však pripomína, že USA by chceli túto otázku uzavrieť. A je aj na predsedovi vlády, aby sa o to postaral. "Spojené štáty nám svoje peniaze nevnucujú. Naopak. USA tie peniaze vedia veľmi rýchlo minúť. Už to aj zaznelo. Mohli by sa použiť pri výstavbe múra na hranici s Mexikom,“ povedal bývalý veľvyslanec. "Otázka nestojí tak, že nám Američania dajú peniaze a my im za to niečo na Slovensku postavíme. Ak sme súčasťou NATO, ak chceme, aby USA naplnili svoje záväzky, tak modernizácia obrannej infraštruktúry na Slovensku je toho súčasťou. Keď nás či našich susedov majú Spojené štáty brániť, tak si to musia pripraviť. Aj tak, aby tu vedeli pristáť ich lietadlá, aby sa zmestili do hangárov či aby mohli natankovať. Toto presne by sa malo riešiť v rámci modernizácie,“ vysvetlil Valášek.
Vplyvy v strednej Európe
V spoločnej deklarácii sa hovorí aj o zvyšovaní obranných rozpočtov, energetickej a kybernetickej bezpečnosti, Ukrajine a sankciách proti Rusku, ale aj o obchode. Nie vo všetkých týchto oblastiach sa Washington a Bratislava vždy zhodnú. Premiér Pellegrini vyhlásil, že už v roku 2022 bude Slovensko vydávať na obranu dve percentá HDP. Reakcie vlády na varovania USA v súvislosti s čínskou telekomunikačnou spoločnosťou Huawei však boli zatiaľ skôr vlažné. Slovensko podporuje územnú celistvosť Ukrajiny, ale jeho predstavitelia pravidelne kritizujú účinnosť sankcií uvalených na Rusko.
Spojené štáty v tejto chvíli venujú viac pozornosti strednej Európe. Len nedávno bol na návšteve Bieleho domu český predseda vlády Andrej Babiš a o pár dni Trump privíta maďarského premiéra Viktora Orbána. Paradoxom však je, že keď Ameriku viac trápi prenikajúci vplyv Moskvy či Pekingu do strednej Európy, nie je jasné, kde v tomto stojí samotný prezident Trump. Najmä čo sa týka jeho vzťahu k Rusku.
"Amerika zabúdala na strednú Európu či sa v nej príliš neangažovala. Aj vďaka tomu vidíme, že tomuto regiónu venujú viac pozornosti Rusko či Čína. Ide, samozrejme, aj o ekonomické vzťahy, ale videl by som to najmä v širšom geopolitickom kontexte,“ povedal pre Pravdu Igor Merheim-Eyre, zahraničnopolitický analytik Medzinárodného republikánskeho inštitútu. "Niekedy je ťažké čítať signály z USA v súvislosti s Trumpom. Ale často je to zložité aj na slovenskej strane, keď počúvame na adresu Spojených štátov niektoré vyjadrenia v parlamente či z ministerstiev. Je to problém komunikácie z oboch strán,“ vyhlásil Merheim-Eyre.