Z odhadovaných ôsmich miliónov druhov na svete až jeden milión vymiera obrovskou rýchlosťou, ktorá je desať až stonásobne vyššia než za posledných desať miliónov rokov. Uvádza sa to v zhrňujúcej 1800-stranovej správe, ktorú politikom predložilo viac ako 400 odborníkov Medzivládnej platformy pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES). Ide o prvú zhrňujúcu správu OSN o stave prírody za 15 rokov.
Ohrozených je viac než 40 percent druhov obojživelníkov, takmer 33 percent koralových útesov a viac ako tretina morských cicavcov. Z 59 druhov rají a žralokov hrozí 17 z nich vyhynutie v dôsledku nadmerného rybolovu a ničenia biotopov, v ktorých žijú.
Klimatické zmeny a hmyz škodia i libanonským cédrom, ktoré sú takisto ohrozené. V roku 2012 libanonské ministerstvo poľnohospodárstva zaviedlo program, ktorý má do roku 2030 vysadiť až 40 miliónov týchto stromov.
Ide o priamy dôsledok ľudskej činnosti
Do roku 2016 vyhynulo deväť percent domestifikovaných cicavcov, ktoré ľudia chovajú pre mäso alebo na prácu. Škody na ekosystémoch, ako i vymieranie voľne žijúcich a hospodárskych zvierat a rastlín sú priamym dôsledkom ľudskej činnosti a predstavujú hrozbu pre ľudí na celom svete, povedal Josef Settele z Helmholtzovho strediska pre environmentálny výskum (UFZ) v Halle.
Zmeny, ktoré nastali v dôsledku desaťročí ničenia a znečisťovania lesov, oceánov, pôdy a ovzdušia, ohrozujú spoločnosť prinajmenšom rovnako ako klimatická zmena, uviedol Robert Watson, vedúci skupiny, ktorú OSN poverila zostavením správy. „Narúšame samotné základy nášho hospodárstva, živobytia, potravinovej bezpečnosti, zdravia a kvality života na celom svete,“ vyhlásil Watson.
Zastavenie a zvrátenie tohto hrozivého vývoja si podľa výsledkov správy bude vyžadovať „transformačné zmeny“ – rozsiahle prehodnotenie toho, ako vyrábame a konzumujeme takmer všetko, a najmä potraviny. Biodiverzita je naším spoločným dedičstvom a najdôležitejšou záchrannou sieťou pre prežitie ľudstva, uviedla argentínska ekologička Sandra Díazová, jedna z hlavných autoriek správy.
Odborníci zhrnuli päť dôvodov
Tím odborníkov zhrnul päť dôvodov, ktoré najviac ovplyvňujú úhyn druhov a znehodnocovanie prírody – zmenšovanie a degradácia biotopov, ilegálny lov zvierat, globálne otepľovanie, znečisťovanie životného prostredia a invazívne druhy, ako sú potkany, komáre, hady a rastliny, ktoré sa do iných krajín dostanú na lodiach či lietadlách.
Na stratu biodiverzity a klimatické zmeny podľa Watsona nepriamo vplýva aj zvyšujúci sa počet ľudí na svete a ich rastúca schopnosť konzumovať stále viac.
Od roku 1970 sa poľnohospodárska úroda strojnásobila a výrub lesov sa takmer zdvojnásobil. Ročne sa vyťaží 60 miliárd ton obnoviteľných ako i neobnoviteľných surovín a prírodných zdrojov, čo predstavuje viac než dva razy toľko ako v roku 1980. Mestá zaberajú dvakrát väčšiu rozlohu ako v roku 1992. V porovnaní s rokom 1980 je znečistenie odpadom z plastov desaťkrát vyššie. Obrovské množstvá ťažkých kovov, jedovatých a ďalších odpadových látok z tovární navyše znečisťujú vodné zdroje.
Výsledky správy sú obzvlášť významné pre Svetovú konferenciu o ochrane druhov, ktorá sa bude konať v roku 2020 v Číne, kde majú byť stanovené základné piliere pre ochranu rastlinných a živočíšnych druhov na celom svete.