Ako sa Európska komisia pozerá na možné výhody aj riziká spájajúce sa s Novou hodvábnou cestou?
Na úvod zdôrazním, že pre EÚ je dôležité, aby európske firmy mali v Číne rovnakú pozíciu ako domáce. Čiže aby sa k nim Čína správala podobne, ako sa v únii správame k čínskym obchodným spoločnostiam a aby fungovala rovnosť podmienok v prístupe na trh. Pokiaľ ide o samotnú hodvábnu cestu, vzniklo niekoľko otáznikov, ktoré sme položili na stôl ešte pred rokovaniami v Pekingu, na summite EÚ-Čína v Bruseli. Ide hlavne o finančnú udržateľnosť jednotlivých projektov, ich dosah na životné prostredie, prijateľnosť plánov z pohľadu miestneho obyvateľstva alebo aby sa vytvárali pracovné miesta pre Európanov.
Ako reagovala Čína?
Postavila sa k tomu konštruktívne nielen na summite, ale aj na následných viacstranných rokovaniach. Prezident Si Ťin-pching prisľúbil, že mu záleží na udržateľnosti, ekologickom rozmere aj transparentnosti projektov. Privítali sme jeho nový tón vyjadrovania, pričom sme podčiarkli, že bude veľmi dôležité, aby sme už pri najbližších debatách o rôznych projektoch videli, ako sa ubezpečujúce slová premenia na konkrétne činy.
Dá sa globálne zhodnotiť predbežný záujem o čínske zámery?
Na podujatí sa stretli lídri, ktorí reprezentujú krajiny produkujúce 60 percent hrubého domáceho produktu na svete a 70 percent svetovej populácie.
USA poukazujú na riziko Novej hodvábnej cesty, pretože Čína láka na projekty viaceré štáty prostredníctvom poskytnutia lacných úverov, čo by mohlo viesť k ich vysokému dlhu s tým, že pôžičky by nakoniec nedokázali splatiť.
Hovoril som o tejto veci s generálnym tajomníkom OSN Antóniom Guterrésom. Identifikovali sme osem až deväť projektov, pri ktorých sa dá hovoriť o tomto riziku. Hľadajú sa preto spôsoby, ako do financovania zapojiť okrem čínskych bánk aj Medzinárodný menový fond a Svetovú banku. Zámerom je nájsť spôsob, aby neexistovala hrozba, o ktorej ste sa zmienili. Aj s prezidentom Si Ťin-pchingom som sa rozprával o tom, ako sa vyhnúť možným dlhovým pasciam.
Čína sa netají veľkými geopolitickými a globálnymi ekonomickými ambíciami. Neobávate sa, že toto môže prevážiť viac – že to takpovediac zatieni očakávané hospodárske výhody pre Európanov a vyťaží z toho v prvom rade Peking?
Čína a EÚ sa nachádzajú v špecifickom postavení. Na jednej strane sme partnermi, na druhej strane konkurentmi. Nedávno sme schválili dokument, v ktorom Čínu označujeme aj za systémového rivala. Únia predstavuje pre Čínu najdôležitejšieho obchodné partnera a, naopak, ona je pre nás druhý najvýznamnejší po USA. Denne dosahujeme s Čínou obchodný obrat, ktorý presahuje 1,6 miliardy eur. Perspektíva, že tento ukazovateľ bude rásť, je vysoko pravdepodobná. Členské štáty EÚ súčasne dospeli k dohode, že keby nejaký projekt mal zasiahnuť do strategicky citlivej oblasti, tak budú mať právo zablokovať ho. Nie je to nič nezvyčajné, lebo tento nástroj už dlhší čas používa aj Čína a takisto USA. Samozrejme, vo vzťahoch s Čínou môžu vzniknúť napätia, ale európskou cestou bude hľadať spoločné riešenia, vyhnúť sa konfrontácii.
Čo konkrétne by Nová hodvábna cesta mohla znamenať pre obchodné záujmy Slovenska?
V prvom rade treba povedať, že visegrádska štvorka predstavuje pre Čínu významného obchodného partnera. Ekonomicky Peking vníma túto skupinu štátov, do ktorej patrí aj Slovensko, veľmi perspektívne. Hovoril som s prezidentom Milošom Zemanom, ktorý poukázal na to, že v Českej republike pôsobia už štyri čínske banky, pričom mu záleží na tom, aby prišla piata. V Maďarsku má zastúpenie niekoľko stoviek čínskych firiem. Podobne to vyzerá v Poľsku, kde Číňania pripravujú investície do elektromobility a nových digitálnych sietí. Zvažuje sa, že spomedzi šiestich dopravných koridorov, ktoré by mali spojiť Čínu s Európou, niektoré železničné majú ísť cez strednú Európu. V závislosti od toho, ako budú trasované, Slovensko sa môže stať súčasťou prepojenia.
Čína sa snaží stať ekonomickým hráčom číslo jeden vo svete. Akú výzvu to prináša pre EÚ?
Prudký hospodársky rast Číny nás musí nasmerovať k tomu, aby sme rozmýšľali viac strategicky, s cieľom zabezpečiť európsku konkurencieschopnosť do budúcnosti. Čína už vyhlásila, že chce do roku 2025 získať líderskú pozíciu v kľúčových megatrendoch – či už ide o elektromobilitu, umelú inteligenciu alebo robotizáciu. Číňania si vylepšujú know-how, uskutočňujú akvizície firiem, ktoré tým disponujú. Únia musí adekvátne odpovedať na túto aktivitu.
Čo to napríklad konkrétne znamená pre EÚ?
Nemôže nám stačiť, že v súčasnosti vyrábame najmodernejšie autá na svete, keď vieme, že už v podstate o desať rokov sa môže zmeniť mapa tejto produkcie. Elektromobilita bude čoraz viac prítomná. Pôjde o to, aby sme v únii zvládli výrobu batérií, ktoré budú kľúčové pre nové autá. Bez ovládnutia tejto technológie a softvéru by sa nám veľmi ťažko konkurovalo obrovským investíciám, ktoré robí Čína.
Ako v tejto súvislosť vyzerá aktuálny stav?
Momentálne sa len tri percentá autobatérií vyrábajú v Európe a, naopak, až 85 percent produkcie pripadá na Áziu. Je evidentné, že nechce vyvážať len komponenty, ale jej cieľom je exportovať elektrické automobily. Som rád, že si to európske automobilky uvedomili, a preto už robíme čo najviac, aby sme znížili čínsky náskok na minimum. Chceme Číňanov predstihnúť nielen kvalitou, ale aj tým, že budú oveľa viac prijateľnejšie z pohľadu ochrany životného prostredia – že budú mať čo najnižšiu alebo dokonca nulovú uhlíkovú stopu. Ide o to, aby sa v EÚ vyrábali nielen najlepšie, ale aj ekologicky najčistejšie na svete. Určite bude únia a Čína predstavovať veľkých obchodných partnerov, ale zároveň si silno budeme konkurovať v oblasti obchodu a technológií.