„Naši priatelia v Rusku a Číne s nami udržiavali veľmi dobré vzťahy v tomto roku“, odkedy od jadrovej dohody odstúpil Washington, povedal Zaríf na tlačovej konferencii s ruským rezortným kolegom Sergejom Lavrovom v Moskve.
„Zvyšní účastníci (dohody) však nesplnili žiadne zo svojich záväzkov,“ dodal iránsky diplomat v zmienke o Británii, Francúzsku a Nemecku. „Áno, vydali dobré vyhlásenia, ale v skutočnosti sa nič nestalo.“
Zarífova návšteva Moskvy prišla v deň, keď Irán oznámil, že prestane dodržiavať určité obmedzenia týkajúce sa svojich jadrových aktivít, ktoré sú súčasťou dohody s veľmocami z roku 2015, pokým zvyšní signatári nenájdu spôsob, ako obísť obnovené sankcie USA voči Teheránu.
Lavrov a Zaríf na stretnutí potvrdili podporu jadrovej dohody a obvinili Spojené štáty, že ju oslabujú, píše agentúra AP. Podľa ruského ministra sú USA zodpovedné za to, že je pre Irán ťažké dodržiavať túto dohodu, ako aj za „celkový stav režimu nešírenia jadrových zbraní“.
„Myslím si, že jedinými praktickými krokmi, ktoré je potrebné podniknúť na vyriešenie tejto situácie,… je presvedčiť všetkých zvyšných účastníkov, aby plnili svoje záväzky,“ povedal Lavrov s tým, že európski signatári dohody sa snažia „odvrátiť pozornosť“ od svojej neschopnosti realizovať jej jednotlivé body.
Zaríf tiež zdôraznil, že rozhodnutie Iránu čiastočne odstúpiť od určitých ustanovení jadrovej dohody neznamená jej porušenie, pričom Teherán k tomuto kroku vyprovokovali kroky USA voči islamskej republike.
Nemecko medzitým vyzvalo Irán, aby naďalej dodržiaval jadrovú dohodu, ktorú chce Berlín zachov ať. „My ako Európania, ako Nemci, budeme plniť náš podiel a očakávame úplnú realizáciu aj od Iránu,“ povedal hovorca kancelárky Angely Merkelovej, Steffen Seibert.
Británia označila rozhodnutie Iránu za „nevítaný krok“, ktorý by mohol viesť k novým sankciám západných krajín. „Vyzývame Irán, aby nepodnikal ďalšie eskalačné kroky a držal sa svojich záväzkov,“ povedal štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Mark Field.
Hovorca britskej premiérky Theresy Mayovej neskôr novinárom povedal: „Sme krajne znepokojení týmto oznámením.“
„Táto dohoda je kľúčovým dohovorom, ktorý robí svet bezpečnejším, a my sa postaráme o to, aby ostala v platnosti, pokým bude Irán dodržiavať tieto záväzky,“ dodal s tým, že Londýn bude viesť rozhovory o ďalších krokoch so svojimi partnermi, najmä Francúzskom a Nemeckom.
Iránska jadrová dohoda sa musí dodržiavať, vyhlásila Čína
Čína v stredu vyzvala všetky strany, aby dodržiavali iránsku jadrovú dohodu po tom, ako Teherán oznámil, že prestane obmedzovať obohacovanie svojich zásob uránu, pokiaľ mu zvyšní signatári dohody z roku 2015 nepomôžu vyhnúť sa obnoveným americkým sankciám. Informuje o tom tlačová agentúra AFP.
„Zachovanie a implementácia tejto komplexnej dohody je spoločnou zodpovednosťou všetkých zúčastnených strán. Vyzývame všetky príslušné strany, aby sa správali zdržanlivo, posilňovali dialóg a vyhli sa eskalácii napätia,“ uviedol hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí s tým, že Čína je „rezolútne proti“ jednostranným sankciám USA.
Čína je jednou zo šiestich strán, ktoré v roku 2015 podpísali jadrovú dohodu so zámerom stiahnuť sankčné opatrenia uvalené na Irán výmenou za obmedzenie jeho jadrových aktivít a zmiernenie obáv medzinárodného spoločenstva, že islamská republika sa snaží nadobudnúť atómovú zbraň.
Irán oznámil, že obmedzuje plnenie svojich záväzkov z jadrovej dohody
Iránsky prezident Hasan Rúhání dnes oznámil, že sa jeho krajina rozhodla zastaviť plnenie „niektorých záväzkov“ vyplývajúcich z medzinárodnej jadrovej dohody podpísanej v roku 2015. Stalo sa tak rok po tom, čo od dohody odstúpili Spojené štáty.
Rúhání v prejave k národu prenášanom iránskou štátnou televíziou oznámil, že Irán si bude ponechávať prebytok obohateného uránu a nebude ho predávať, ako ho k tomu dohoda zaväzovala. Uviedol tiež, že krajina obnoví obohacovanie uránu na vyššiu úroveň, ak nebudú do 60 dní dohodnuté podmienky novej jadrovej dohody.
Prezident Iránu tiež dnes poslal listy s týmto oznámením do Británie, Číny, Francúzska, Nemecka a Ruska, teda do štátov, ktoré sa dohody stále držia. Krok Teheránu sa už nejaký čas očakával a v utorok o ňom dopredu informovali iránske médiá.
Rúháního prejav zaznel presne rok po tom, čo šéf Bieleho domu Donald Trump oznámil, že Washington odstupuje od dohody s Iránom z roku 2015, v ktorej sa Teherán zaviazal obmedziť svoj jadrový program výmenou za zrušenie protiíránských sankcií. Washington na základe odstúpenia od dohody zaviedol proti Teheránu nové sankcie, ktoré ochromili iránsku ekonomiku.
„Tento krok má dohodu zachrániť, nie ju zničiť,“ vyhlásil dnes Rúhání v televíznom prejave. Ak zostávajúca pätica krajín začne rokovania a pomôže ochrániť iránsky ropný priemysel a bankovníctvo čeliace americkým sankciám, Irán sa k svojim záväzkom zakotveným v jadrovej dohode vráti, dodal Rúhání.
Spojené štáty na oznámenie Teheránu zatiaľ nereagovali. Už v nedeľu ale Biely dom s poukázaním na „novú iránsku hrozbu“ oznámil, že vyšle do Perzského zálivu lietadlovú loď a letku bombardérov.
Francúzsko dnes uviedlo, že si želá dohodu o iránskom jadrovom programe zachovať. Súčasne ale Teherán varovalo, že nedodržanie záväzkov môže viesť k začatiu procesu obnovy protiíránských sankcií.
Európski signatári dohody, Francúzsko, Británia a Nemecko, robia maximum pre to, aby dohodu udržali v platnosti, a deje sa tak prostredníctvom iniciatív na podporu iránskej ekonomiky trpiacej tvrdými americkými sankciami, vyhlásila francúzska ministerka obrany Florence Parlyová. Pokiaľ ale Teherán dohodu vypovie, potom ponesie následky, povedala. „Nič by nebolo horšie, ako keby sám Irán od dohody odstúpil,“ dodala Parlyová.
Tiež čínske ministerstvo zahraničia dnes zdôraznilo, že dohoda o iránskom jadrovom programe musí byť plne dodržiavaná, za čo nesú zodpovednosť všetky zainteresované strany.
Podľa jadrovej dohody z roku 2015 si Irán môže ponechávať zásobu najviac 300 kilogramov nízko obohateného uránu. V minulosti mal Teherán tejto látky 10-tisíc kilogramov, pripomenula agentúra AP.
Obohatenie uránu pritom nesmie presiahnuť 3,67 percenta. Takýto urán je možné použiť ako palivo v jadrovej elektrárni. Urán, ktorý sa používa na výrobu jadrových zbraní, musí byť obohatený zhruba na 90 percent.