Zrušená návšteva
Keď odborník spomína obdobie dva a pol roka tak, samozrejme, hovorí o čase, odkedy v Bielom dome vládne Donald Trump. Aj súčasný zdanlivý pokoj sa už otriasa. Americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo v poslednej chvíli minulý týždeň zrušil návštevu Nemecka a stretnutie s kancelárkou Angelou Merkelovou. Namiesto toho si neplánovane zamieril do Iraku, kde hovoril o iránskej hrozbe. Hoci je to horúca téma svetovej politiky, vyzeralo to tak, akoby Pompeo Nemecko obišiel vedome. Na ceste z Iraku totiž stihol návštevu Británie.
Podľa denníka Süddeutsche Zeitung sa také správanie dá ťažko ospravedlniť a nemeckí predstavitelia sa naozaj nahnevali. "Vieme, že súčasné vzťahy medzi Washingtonom a Berlínom nie sú dobré. Na pracovnej bežnej úrovni, ako je napríklad spolupráca tajných služieb, fungujú. Aj na úrovni osobných vzťahov mali Nemecko a USA k sebe často blízko. S Trumpom a Pompeom to neplatí. Ale nemali by sme príliš nafukovať význam toho, že sa americký šéf diplomacie nestretol s Merkelovou. Predpokladám, že k tomu čoskoro dôjde,“ reagoval pre Pravdu Klaus Larres, profesor medzinárodných vzťahov a histórie na Severokarolínskej univerzite.
"Zdalo sa, že Trump a jeho ľudia si v istom momente uvedomili, že nemôžu naraz bojovať so všetkými. V súvislosti s obchodnými rokovaniami prezident eskaluje napätie s Čínou. Nie som si istý, či bude v tejto chvíli riskovať rovnaký scenár aj s Nemeckom a Európou. Ale určite sú tu témy, ktoré k tomu môžu prispieť. Irán, plynovod Nord Stream 2 či nemecké obranné výdavky. Nemci by si radi mysleli, že ich politické a obchodné snahy, aby k zhoršeniu vzťahov nedošlo, by mohli fungovať. Ale Trump je nepredvídateľný. Asi je to len ticho pred búrkou,“ tvrdí Langenbacher.
Zamračené tváre
Možno nie vždy búrku, ale pravidelne zamračené tváre v Berlíne vyvoláva americký veľvyslanec Richard Grenell. Pre denník Bild pred niekoľkými dňami opätovne kritizoval Nemecko, že investuje málo do obrany. Berlín bude podľa plánu dávať na ozbrojené sily v roku 2024 len 1,25 percenta HDP. Členovia NATO sa pritom v roku 2014 na summite vo Walese dohodli, že za desať rokov budú ich výdavky na armádu na úrovni dvoch percent.
V súvislosti s podvyživenými nemeckými ozbrojenými silami má Grenell pravdu, aj keď to neraz prezentuje svojským spôsobom. Veľvyslanec má však blízko k veľmi konzervatívnym kruhom, hoci je gej, a je jasným predstaviteľom Trumpovej politiky pod heslom Amerika na prvom mieste. Grenell tiež vyvolal nesúhlasné reakcie podľa mnohých pozorovateľov necitlivým prirovnaním. Ambasádor minulý týždeň vyhlásil, že Berlín si vzal zlé poučenie z druhej svetovej vojny a nemôže sa tváriť, že konflikty neexistujú.
"Myslím si, že lekcia by mala byť, že Nemci si prví uvedomia, že v Sýrii je šialenec, ktorý splynuje deti,“ vyhlásil Grenell pre Bild pripomínajúc diktátora Bašára Asada a to, ako použil chemické zbrane, a neochotu Berlína proti nemu tvrdo zakročiť.
"Vzťahy medzi Nemeckom a USA sú momentálne úbohé, keď vezmeme do úvahy, že sú blízki spojenci. Trump kritizuje Berlín za jeho utečeneckú politiku, výdavky na obranu, súhlas s plynovodom Nord Stream 2 aj za vývoz luxusných áut do USA. Nemecko sa obáva ďalších ciel zo strany Spojených štátov,“ pripomenul pre Pravdu Jack Goldstone, šéf Centra pre globálnu politiku na Univerzite Georgea Masona. "Netreba tiež pochybovať, že Trump a Merkelová sa nemajú radi. Je to v kontraste s tým, aké má šéf Bieleho domu neraz srdečné vzťahy s autoritatívnymi vládcami,“ dodal Goldstone.