Prečo to trvalo tak dlho? Veď víťazstvo republikánskeho kandidáta Orbán nadšene privítal ako „triumfálny návrat ku skutočnej demokracii, kde namiesto želaní elít rozhoduje vôľa ľudu“. Tešil sa, že USA pod novým vedením prestanú „žiť v umelom liberálnom svete, uvažovať ideologicky, pokúšať sa vyvážať do sveta demokraciu podľa vlastného výkladu a nebudú podporovať prisťahovalecké procesy“. Tieto predpovede síce maďarskému premiérovi z veľkej časti vyšli. Ale trecích plôch medzi Washingtonom a Budapešťou napriek tomu zostalo nemálo. Netajil sa tým ani šéf americkej diplomacie Mike Pompeo, keď svojím februárovým stredoeurópskym turné v Budapešti, Bratislave i vo Varšave signalizoval, že USA sa po desaťročí pasivity mienia v regióne viac angažovať, aby nedovolili Rusku a Číne zaplniť vzniknuté vákuum.
Orbána, ktorý bol v Oválnej pracovni Bieleho domu naposledy pred vyše dvoma desaťročiami, ale s ruským a čínskym prezidentom sa stretáva prinajmenšom dva razy do roka, Pompeo otvorene varoval pred nárastom vplyvu Moskvy a Pekingu. „Nemôžeme dovoliť, aby Putin vrazil klin medzi nás a našich priateľov,“ povedal podľa spravodajského portálu HVG.hu pred štvrť rokom a dodal: „Rusko a Čína nezdieľajú túžbu slobodných krajín, za ktorú Američania a Maďari spoločne bojovali.“
Už po nástupe Trumpa do úradu Budapešť podnikla viacero krokov, ktoré sa Washingtonu jednoznačne nepáčia. Pre výhrady k ukrajinskému jazykovému zákonu napríklad Maďari blokujú spoluprácu NATO s Kyjevom. Orbánova vláda ignorovala lobovanie USA v prospech zotrvania amerických študijných programov Georgeom Sorosom založenej Stredoeurópskej univerzity v Budapešti, ako aj varovania pred rizikami spolupráce s čínskym výrobcom telekomunikačných zariadení Huawei, ktorý má v pláne vybudovať v Maďarsku európske logistické centrum. Nepríjemne Američanov zaskočilo aj to, keď dvoch Rusov podozrivých z obchodovania so zbraňami, o vydanie ktorých žiadali USA, Maďarsko pustilo do Ruska.
Maďarské ani americké médiá pred schôdzkou, ktorá sa začala v pondelok večer nášho času, nevylučovali, že Trump niektoré z týchto citlivých tém otvorí. Podľa Bieleho domu mali byť témami rokovaní otázky energetickej bezpečnosti, obrannej spolupráce, dvojstranných maďarsko-amerických vzťahov a regionálnej bezpečnosti. „Budeme hovoriť o peniazoch, migrácii a ekonomike,“ zhrnul Orbán chystané okruhy rozhovorov pre Rádio Kossuth. Portál Direkt36.hu podľa dobre informovaných zdrojov uviedol, že hovoriť sa bude o kúpe americkej vojenskej techniky v hodnote vyše miliardy dolárov, ako aj o možnom dovoze skvapalneného zemného plynu, ktorý sa americký Exxon Mobile chystá ťažiť v Čiernom mori.
Bývalý maďarský veľvyslanec vo Washingtone András Simonyi pre HVG.hu zdôraznil, že každá podobná návšteva je síce dôležitá, jej význam však netreba preceňovať. „Trump je prezident obchodník, ale vážne výhrady Washingtonu voči Orbánovi pretrvávajú. Američanom spôsobuje dilemu, ako sa majú správať k predsedovi vlády spojeneckej krajiny, ktorá sa obracia smerom k Číne a Rusku,“ povedal bývalý veľvyslanec. Podľa Simonyiho tento rozpor vidno aj v dôležitom signáli, ktorý vysiela americký rezort diplomacie, ktorý si práve v čase Orbánovej návštevy pozval do Washingtonu dvoch maďarských opozičných centristických politikov.