"Áno, množstvo násilných činov proti nim je vysoké. Týka sa to rodinného života, inštitúcií a, samozrejme, aj vojnového konfliktu,“ reagoval pre Pravdu Thomas Ruttig, ktorý vedie organizáciu Analytická sieť Afganistanu.
Práva žien
Mangalovú, ktorá pracovala pre viaceré televízie, zastrelil páchateľ alebo páchatelia v sobotu, včera ju pochovali. "Zo zverejnených informácií zatiaľ vyplýva, že vyšetrovatelia preverujú rodinné motívy. Takže za zabitím nemusí by Taliban či iná podobná skupina,“ uviedol Ruttig.
Je však rozdiel v tom, či ide o individuálny motív, alebo má vraždu na svedomí nejaká teroristická skupina? Jeden aj druhý prípad by odrážali realitu, v ktorej neraz ženy v Afganistane žijú. Znamená to často neisté rodinné postavenie, problém s prístupom k vzdelaniu či pracovnú diskrimináciu.
Teroristi z Talibanu či Islamského štátu chcú zachovať zníženú úroveň práv pre ženy a násilne si to vynucujú, ale s týmto prístupom sa Afganky stretávajú v celej spoločnosti. Mangalovej rodina upozornila, že bývalá novinárka mala problém s exmanželom, ale úrady sa prípadom domáceho násilia pravdepodobne dostatočne nezaoberali, hoci dva súdy potvrdili rozvod páru.
"Odkedy sa zasnúbila až do skončenia manželstva čelila útlaku. Žiadame spravodlivosť,“ vyhlásila pre afganskú spravodajskú stránku TOLOnews Mangalovej príbuzná Hamása.
"Za bieleho dňa zabili ženu, lebo muž si myslel, že si zaslúži zomrieť. Práca, ktorú robila, prispela k tomu, že sa odvážila písať a aktívne upozorňovať na to, čo sa deje. Jej odvaha a húževnatosť boli tým, čoho sa patriarchát bál a chcel to potlačiť,“ napísala na sociálnej sieti Twitter o Mangalovej prípade známa afganská aktivistka Wazhma Froghová. Podľa nej sa novinárka nedávno sťažovala, že sa jej vyhrážajú.
„Pýtam sa vlády, prečo nedokázala ochrániť moju pracujúcu dcéru a musel som o ňu prísť. Žiadam, aby zaistili bezpečnosť pre moje ďalšie dcéry a iné ženy, ktoré odišli z domova a slúžia našej spoločnosti,“ vyhlásil pre BBC Mangalovej otec Talib Džán.
Rokovanie o mieri
Práva a postavenie žien v afganskej spoločnosti sú témou dňa aj v súvislosti s mierovými rokovaniami s teroristickým hnutím Taliban. Rokovanie medzi radikálmi a USA by mohlo pomôcť skončiť konflikt, ale viaceré ľudskoprávne organizácia sa obávajú, že dohoda sa bude týka najmä bezpečnostných a politických otázok. Mohlo by sa stať, že ženy prídu aj o tie spoločenské a sociálne výdobytky, ktoré získali po páde talibanského režimu v roku 2001.
"Prístup k týmto veciam sa mení len veľmi pomaly. Najmä v takej nábožensky orientovanej a konzervatívnej spoločnosti, aká vládne v Afganistane. Takže ak hovoríme o zmenách, tak sa obávam, že ani táto vražda k nim veľmi neprispeje. Nie je to pesimistický, ale realistický pohľad. Mina a podobné ženy sú vnímané ako hrozba pre establishment, ktorý je založený na konzervatívnom duchu a mužskom šovinizme,“ reagoval pre Pravdu profesor islamských štúdií Abdulaziz Sachedina z Univerzity Georgea Masona.