Dosluhujúci prezident sa ešte v pondelok stihol stretnúť v Bruseli s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom, ktorému prízvukoval záujem o členstvo. „Porošenko vyjadril nádej, že spojenci podporia euroatlantické ašpirácie Ukrajiny, ktorá je dnes pripravená začať plniť Akčný plán členstva,“ oznámil jeho tlačový odbor. Tento program (anglická skratka je MAP) sa označuje za predsieň plnohodnotného členstva v aliancii.
Zelenského, ktorý prevezme štafetu presvedčovania členov NATO, čaká ťažká úloha už o niekoľko týždňov, keď sa v júni v Londýne uskutoční summit tohto bloku. Porošenko by veľmi privítal, keby Kyjevu položili na stôl MAP, čo však vyzerá byť vo hviezdach.
Chýba konsenzus
Zatiaľ je cesta k akčnému plánu zarúbaná. „Plne si uvedomujeme skutočnosť, že debata pokračuje a že nie je úplný konsenzus v tejto veci,“ poznamenal nedávno podľa agentúry UNIAN šéf ukrajinskej diplomacie Pavlo Klimkin v súvislosti s odlišnými názormi členov NATO na MAP pre Kyjev.
Neskôr Klimkin upozornil, že vstup do aliancie je príbehom strednodobej perspektívy. „Musíme na Ukrajine urobiť viac, pretože nie sme pripravení. Musíme to povedať čestne,“ zdôraznil podľa agentúry Ukrinforom.
Kyjev chce do budúceho roku spĺňať hlavné štandardy NATO, ale či sa mu to podarí, je zjavne viac ako otázne. „Experti sú skôr skeptickí v tom, že je to ukrajinská armáda schopná dosiahnuť,“ uvádza sa v analýze Varšavského inštitútu, významnej poľskej analytickej skupiny. Za jeden z vážnych problémov pomenúva chýbajúcu civilnú kontrolu ozbrojených síl.
Otáznik sa spája s očakávaním Porošenka, že by aliancia mala Ukrajine čo najskôr ponúknuť Akčný plán: „Podľa mňa má zmysel žiadať o MAP iba v prípade, že je vysoká pravdepodobnosť jeho získania. Žiaľ, v súčasnosti táto podmienka nie je splnená,“ poukázal Varšavský inštitút na slová ukrajinského odborníka Mykolu Kapitonenka.
V otázke členstva v NATO musí existovať celonárodná zhoda. Chcem krajinu zjednocovať. Chcem presvedčovať obyvateľov východných častí Ukrajiny, aby prekonali negatívny postoj k NATO.Volodymyr Zelenskyj, novozvolený ukrajinský prezident
Podobne vyznieva analýza Carnegieho nadácie pre medzinárodný mier: „Zatiaľ takmer nikto neverí, že sa to podarí splniť do roku 2020. Veľké problémy pretrvávajú. Vyplývajú z vnútorných politických zápasov na Ukrajine a z pokračujúcej slabosti štátnych štruktúr.“
Analýza uvádza medzi viacerými pálčivými problémami napríklad systémovú korupciu a chýbajúcu rozpočtovú transparentnosť, zvlášť v štátom vlastnenom obranno-priemyselnom konglomeráte Ukroboronprom.
Problém veľkého monštra
Carnegieho nadácia pripomenula, že Ukroboronprom býva prezývaný monštrum a parazit. Ani päť rokov vládnutia nestačilo Porošenkovi, aby urobil poriadok v tomto zbrojárskom gigantovi.
Známa americká organizácia RAND poukázala na jeden z problémov, ktorý sa nepodarilo v Ukroboronprome odstrániť: „Systém výberových komisií, v ktorých chýbajú profesionáli pri obstarávaní, uľahčuje korupciu. Jednotlivci spätí s obranným priemyslom môžu nasmerovať kontrakty uprednostňovaným dodávateľom bez toho, aby niesli zodpovednosť za svoje rozhodnutia.“
V tomto roku potvrdili zlý imidž Ukroboronpromu dva korupčné škandály, ktoré odhalili investigatívni žurnalisti. V prvej afére bol namočený Oleh Hladkovskyj, niekdajší obchodný partner Porošenka, ktorý mal preprať v prepočte deväť miliónov eur cez zbrojárske zákazky. V druhej kauze figurovali osoby, ktoré obstarávali zbrane až päťnásobne drahšie, ako je ich cena na trhu.
Budúci prezident chce referendum
Zelenskyj, ktorému sa blíži dátum inaugurácie, si zaumienil, že o vstupe do aliancie musia v prvom rade rozhodnúť občania. „Ukrajinský ľud si jasne zvolil cestu do Európy. V otázke členstva v NATO však musí existovať celonárodná zhoda. Chcem krajinu zjednocovať. Chcem presvedčovať obyvateľov východných častí Ukrajiny, aby prekonali negatívny postoj k NATO,“ vyhlásil podľa agentúry Reuters.
Ukrajinský ľud si jasne zvolil cestu do Európy. V otázke členstva v NATO však musí existovať celonárodná zhoda. Chcem krajinu zjednocovať. Chcem presvedčovať obyvateľov východných častí Ukrajiny, aby prekonali negatívny postoj k NATO.Volodymyr Zelenskyj, novozvolený ukrajinský prezident
Čaká ho tŕnistá cesta. Na východe jednoznačne prevláda nesúhlas (až 57 % opýtaných proti, len 18 % za). Na juhu je to 25 %, respektíve 48 %. Údaje sú z prieskumu, ktorý uskutočnila americká organizácia Medzinárodný republikánsky inštitút (IRI).
Ani ruské odstrihnutie Krymu z ukrajinskej mapy, ani boje v Donbase nevytvorili celospoločenskú náladu, ktorá by jasne priala začleneniu do aliancie. Ukrajinci vyzerajú byť rozpoltení v názore na to, čo si želá Porošenko aj Zelenskyj. Podľa prieskumu IRI podporuje členstvo v NATO 43 % opýtaných, 33 % sa stavia proti, 8 % nevedelo odpovedať a 16 % neodpovedalo.
Problémy, ktoré Ukrajina nevyriešila
- Civilná kontrola silových rezortov je v členských štátoch NATO samozrejmá. Ukrajina sa zaviazala, že najneskôr od 1. januára 2019 povedie ministerstvo obrany civilista a podobne obsadí viaceré vysoké posty. Naďalej však rezort riadi Stepan Poltorak v hodnosti generála. Ministerstvu sa pritom vyčíta, že k riešeniu bezpečnostných otázok sa stále stavia skôr vojensky ako politicky.
- Privatizácia 130 zbrojoviek, ktoré spadajú pod štátny gigant Ukroboronprom, je v nedohľadne. Ukrajina dosiaľ uskutočnila len tretinu plánovaných reforiem vo vzťahu k tomuto konglomerátu, ktorý často čelí vážnym podozreniam z korupcie. Možnosti kontroly parlamentných výborov nad Ukroboronpromom sú označované za slabé.
- NATO opakovane upozorňuje Ukrajinu na vysokú mieru korupcie. V rebríčku medzinárodnej organizácie Transparency International sa vlani umiestnila až na 120. mieste spomedzi 180 hodnotených štátov sveta.
- Ani päť rokov od šokujúcich udalostí na Kryme a v Donbase neexistuje jednoznačná podpora občanov pre vstup do NATO (odmieta ho veľa ľudí vo východných častiach štátu). Keby sa konalo referendum, vôbec nie je isté, či by väčšina hlasujúcich súhlasila so snahou začleniť sa do Severoatlantickej aliancie.