Vydanie dokumentov požadovaných Američanmi minulý týždeň schválil ekvádorský minister zahraničia José Valencia a z juhoamerickej krajiny preto podľa denníka The Guardian pricestovalo do Londýna niekoľko úradníkov. Dnes začali vyšetrovateľom odovzdávať materiál zahŕňajúci Assangeove poznámky, právne alebo lekárske záznamy alebo texty na elektronických nosičoch.
„Ekvádor sa dopúšťa zjavného porušenia najzákladnejších pravidiel inštitúcie azylu tým, že promptne prenáša osobné veci azylanta krajine, pred ktorou bol chránený,“ uviedol podľa stanice BBC Assangeov právnik Aitor Martínez.
Ekvádor 11. apríla zrušil rozhodnutie, ktorým od roku 2012 poskytoval Assangeovi azyl na svojej diplomatickej pôde. Štyridsaťsedemročný Austrálčan si teraz v Británii odpykáva 50-týždňový trest za porušenie podmienok kaucie, ktorého sa dopustil práve odchodom na ekvádorskú ambasádu.
O vydanie Assange má záujem tiež Švédsko, kde čelí obvineniu zo znásilnenia. Švédska prokuratúra dnes oznámila, že na neho vydá európsky zatykač. Britské úrady budú preto rozhodovať, či uprednostní jeho vydanie do Švédska či USA.
Projekt WikiLeaks vznikol v roku 2006 a od začiatku sa zameriaval na zverejňovanie tajných vládnych dokumentov. Rozruch spôsobil v roku 2010, keď sprístupnil tajné americké dokumenty o vojne v Iraku a v Afganistane.
Práve jeho činnosť je podľa samotného Assangea hlavným motívom nielen americkej, ale aj švédskej snahy o jeho zadržanie. Švédske obvinenie zo znásilnenia označuje Austrálčan za obyčajnú zásterku, aby mohol byť následne odovzdaný americkým úradom.