Na riadenie Európskej únie po voľbách bude určite potrebná dohoda medzi viacerými politickými stranami. Máte nejaké červené čiary, ktoré liberáli neprekročia pri spolupráci. Kto z kandidátov na predsedu EK vám bol v diskusii najbližší svojimi názormi?
Mali sme debatu, ktorá sa týkala skutočných vecí. Myslím, že ľudí viac zaujíma, ako chceme riešiť, čo ich trápi, nie kto má akú pozíciu v Bruseli. Nie so všetkým sme vzájomne súhlasili, ale videla som tam aj zhodu. V Európe existujú možnosti na spoluprácu. Podľa zverejneného prieskumu sa mnoho ľudí obáva, že únia sa rozpadne. Ako som však povedala aj v diskusii, dosiahli sme veľa. Nebudem teraz hovoriť, ku komu mám najbližšie. Potrebujeme však v únii širokú koalíciu, ktorá sa zhodne na tom, čo nás spája. Niektoré základy EÚ ako právny štáty, sloboda tlače sú ohrozené. Ľudia sa vo viacerých krajinách cítia vylúčení. Takže sa musíme zhodnúť na základných veciach, ale zároveň musíme ponechať priestor na nezhody a debatu. Nemôžeme za pár týždňov vytvoriť detailný program na všetko na päť rokov. Nedá sa to a asi by to ani nebolo konštruktívne.
Čo si myslíte o systéme hlavných kandidátov európskych politických strán na šéfa Európskej komisie? Funguje?
Je dôležité, aby Európska rada a Európsky parlament (EP) na tom spolupracovali. Tieto dve inštitúcie sú zdrojom našej demokracie. Ja sama cítim, že ma dobre zastupujú zvolení europoslanci a zároveň premiéri v Európskej rade. Táto dvojitá identita je pozitívna vec pre Európanov. Mala by sa odraziť na procese výberu šéfa EK a ďalších dôležitých funkcií. Pri systéme takzvaných spitzenkandidátov však potrebujeme aj flexibilitu. Môže sa stať, že budeme mať k dispozícii napríklad nejakého bývalého premiéra, ktorý by mohol byť tým správnym človekom.
Akým spôsobom chcete spájať úniu, v ktorej vidíme aj rozdiely medzi východnými a západnými krajinami?
Jedna z vecí, ktorú ľutujem, je, že som doteraz viac necestovala mimo hlavných miest členských štátov. Dáva vám to inú perspektívu. Nie preto, aby som niekoho poučovala, ale aby som sa niečo naučila. Aj to, kde sa naše krajiny geograficky nachádzajú, definuje naše priority. Beriem to do úvahy. Napríklad keď je vaším susedom krajina, ktorá nie je v EÚ, je to iné.
Robí EÚ dosť pre zaistenie ekonomickej, ale aj vojenskej bezpečnosti občanov? Čo hovoríte na myšlienku európskej armády a ste za postavenie plynovodu Nord Stream 2?
Musíme sa o seba vedieť lepšie postarať. Možno označenie európska armáda nie je ideálne. Sme zvyknutí, že ozbrojené sily vnímame ako národnú záležitosť. Ale oveľa lepšie dokážeme v oblasti bezpečnosti spolupracovať a pomáhať si na základe európskej perspektívy a v rámci NATO. Týka sa to aj kybernetickej bezpečnosti a hybridných hrozieb, ktoré môžu narušiť demokratické procesy. Infraštruktúra pre nemocnice, elektrické siete, základné veci, ktoré spoločnosť potrebuje, sa môžu stať terčom kybernetických útokov. Tieto hrozby vieme lepšie riešiť spoločne. Dokážeme aj efektívnejšie investovať do obrany. Máme mnoho rozličných vojenských systémov. Povedala by som, že si to vyžaduje špeciálnu operáciu len na to, aby sme ich prepojili. Čo sa týka plynovodu Nord Stream 2, tak sa tým môj kolega Maroš Šefčovič zaoberal počas celého svojho mandátu. Táto eurokomisia podľa mňa urobila všetko, čo bola z právneho hľadiska možné, aby sme vyriešili túto otázku.
Najmä menšie členské krajiny sa obávajú, že hlavne po brexite preberú iniciatívu v EÚ Francúzsko a Nemecko a hlas ostatných nebude tak počuť. Čo s tým?
Súhlasím s tým, že keď Británia odíde, bude to vidieť. Vznikne vákuum, ktoré bude potrebné vyplniť. Británia hrala svoju úlohu v únii, ktorá bola aj kriticky konštruktívna. Tento priestor je možné vyplniť. Možno to dokážu menšie štáty, ktoré v koalícii nájdu spoločné záujmy. Nemusí to byť vždy rovnaká skupina, ale je dobré, ak do našich diskusií niekto vnesie novú dynamiku. Je to zjavná úloha pre ďalšie členské krajiny, nielen pre Francúzsko a Nemecko.
Bude sa eurokomisia naďalej zaoberať problémom s dodržiavaním zásad právneho štátu v členských krajinách? Po Poľsku a Maďarsku sa zaujíma o Rumunsko.
Je veľmi dôležité, čo robí prvý podpredseda EK Frans Timmermans, ale aj celá eurokomisia. Je to jedna z vecí, o ktorej sme mnoho ráz diskutovali v kolégiu eurokomisárov, pretože je to podstatná téma. Dúfam, že to tak cítia aj občania Rumunska. Jednoznačne podporujem myšlienku, že členstvo v EÚ nemá výnimky. Nikto nemôže tvrdiť, že niektoré záväzky splní, ale iné nie. Preto keď niekto poruší dané sľuby v oblasti právneho štátu, musí to mať následky. A to sa týka ktorejkoľvek krajiny. Systém musíme vedieť aplikovať na každého. Máme už prostriedky, ale nie sú dostačujúce. Preto sme navrhli, aby veci vzájomne súviseli. Nikto nemôže povedať, že si berie fondy, ale nebude si plniť záväzky týkajúce sa právneho štátu.
Českého premiéra Andreja Babiša, ktorý patrí tak ako vy k európskym liberálom, vyšetruje Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) za možné zneužitie eurofondov. Správu chce eurokomisia zverejniť až po voľbách do EP. Ako chcete zabezpečiť transparentné využívanie peňazí európskych daňových poplatníkov, aj keď sa na podvodoch môžu podieľať mocní politici?
Máme nástroje na vyšetrovanie. Keď niekoho uznajú za vinného, tak musí čeliť následkom. Prípad z Česka ukazuje, že sledujeme podozrenia zo zneužívania peňazí. OLAF robí mimoriadne presnú prácu a nerobí kompromisy, keď ide o prostriedky európskych daňových poplatníkov.