Bielorusko bolo pred druhou svetovou vojnou domovom veľkej, činorodej židovskej komunity a nález pozostatkov najmenej 1214 ľudí v januári šokoval mnohých obyvateľov, ktorých ešte stále desia spomienky na holokaust.
Na zdesenie niektorých židovských lídrov predstavitelia úradov nezrušili povolenie na stavbu na mieste, kde by sa mohli ešte nachádzať pozostatky ďalších obetí. Namiesto toho navrhli len pochovanie kostí, ktoré sa našli na začiatku.
Pozostatky pochovali v 120 rakvách ozdobených Dávidovou hviezdou na cintoríne pri meste. Na smútočnom obrade sa zúčastnili predstavitelia mesta, lídri židovskej komunity a diplomati.
Brest bol jedným z prvých miest v Sovietskom zväze, ktoré nacistickí vojaci napadli, a do rúk Nemecka sa dostal v júli 1941. Tak ako inde vo východnej Európe nacistická správa zriadila aj v Breste židovské geto. V izolovanej mestskej časti žilo podľa odhadov 28 000 ľudí, až kým ju v októbri 1942 nacisti nezničili.
Najprv však z geta odvliekli 17 000 obyvateľov a popravili ich. Osud ostatných je stále neznámy.
K slávnym rodákom Brestu patrí aj zosnulý izraelský premiér Menachem Begin, ktorému v roku 1978 udelili Nobelovu cenu za mier, spoločne s egyptským prezidentom Anwarom Sadatom. Beginov otec bol tiež medzi ľuďmi, ktorých odvliekli a zabili.
Regina Simonenková, šéfka miestnej židovskej komunity v Brisku (v jidiši Brest), kritizovala úrady za urýchlené pochovanie pozostatkov a za pokračovanie v stavenom projekte – namiesto toho, aby urobili testy DNA a zistili totožnosť obetí.
Svetový židovský kongres skritizoval stavebný projekt ako „urážku pamiatky židovských obyvateľov mesta, ktorých na tom istom mieste chladnokrvne zastrelili a zavraždili“.
Mestskí predstavitelia tvrdia, že základy bytového komplexu nezasahujú do lokality masového hrobu. Prisľúbili však, že v tomto okolí vztýčia pomník a na mieste masového hrobu nič nepostavia.