Brexit vystrašil aj krajnú pravicu, hovorí expert

, 26.05.2019 10:00
Austria European Elections
Predvolebné zhromaždenie krajne pravicovej rakúske strany FPÖ, ktorá pred hlasovaním do europarlamentu čelila škandálu s nahrávkou jej lídra Heinza-Christiana Stracheho. Autor: ,

"Ľudia sú vo voľbách do Európskeho parlamentu ochotní voliť trocha inak, ako pri výbere národných poslancov, čo pokladajú za dôležitejšie. Krajná pravica preto býva pri európskom hlasovaní úspešná, ale potom má problém spolupracovať,“ povedal pre Pravdu Jan Charvát, expert na politický extrémizmus z Karlovej univerzity.

Akým spôsobom ovplyvňujú populistické a extrémistické strany európsku politiku?

Je to otázka, ktorá sa objavuje dlhodobo. Čo v skutočnosti krajne pravicové strany dokážu a aký je ich vplyv? Povedzme, že tak do začiatku 80. rokov boli tieto subjekty také bezvýznamné, že nikoho nezaujímali. Zmenil to postupne francúzsky Národný front. Časť tradičnej pravice začala preberať niektoré myšlienky radikálov. Argumentovala, že tým vychádza v ústrety voličom, ktorí to tak chcú, a je to tiež spôsob, ako odlákať ľudí od krajnej pravice. Mimochodom, francúzski socialisti to v prvej fáze privítali. Chápali to ako roztrieštenie pravicového politického spektra. V prvom momente sa to aj stalo. Ale v dlhodobejšom horizonte došlo k tomu, že krajná pravica pretlačila do politiky niektoré svoje postupy. Minimálne v rétorickej rovine. Na niektorých miestach vo Francúzsku tiež začala pravica a radikáli spolupracovať a socialistov vyšachovali.

Takýto postup je viditeľný aj mimo Francúzska.

Približne po roku 2000 sme svedkami nárastu krajne pravicových strán a zvyšovania ich politického vplyvu. Zároveň s tým, ako prenikajú do parlamentu, však majú aj tendenciu zmierňovať svoje postoje. S príliš radikálnou rétorikou by neoslovili dostatok voličov. Znova poskočili v roku 2015 v súvislosti s migračnou krízou. Napríklad v Česku to vyzeralo tak, že všetky strany sa zhodli, že migráciu odmietajú. Chcel by som však pripomenúť, že české azylové konanie je extrémne tvrdé, v zásade azyly neudeľujeme. Robíme to tak viac ako 20 rokov a vôbec to nesúvisí s tým, čo sa dialo od roku 2015. Myšlienky krajnej pravice sa tak dokážu presadiť aj bez toho, aby ona sama k tomu priamo prispela svojím politickým vplyvom. Príkladom sú Poľsko a Maďarsko. V týchto krajinách to súvisí s agendou, ktorú presadzujú maďarský premiér Viktor Orbán a šéf strany Právo a spravodlivosť (PiS) Jaroslaw Kaczyński. Nie sú to politici, ktorí sa zrodili v prostredí krajnej pravice, ale zo štandardnej scény.

V súvislosti s voľbami do Európskeho parlamentu sa veľa hovorí o populistickej aliancii talianskeho vicepremiéra a šéfa strany Liga Mattea Salviniho. Je to príklad, ako sa dokáže krajná pravica politicky presadiť?

Liga existuje už dlho. Je dobré pripomenúť si, že mnohé krajne pravicové strany pôsobia už nejaký čas. Rástli, učili sa, ako funguje politika, oslovovali viac ľudí. V momente, keď sa objavil problém, ktorý súvisí s ich nastavením, tak k sebe pritiahli pozornosť a boli úspešné.

Ako môže fungovať spolupráca krajnej pravice na európskej úrovni?

Riešime teraz túto otázku, ale zase to nie je nič až tak úplne nové. Krajná pravica je aj v rámci Európy výrazne rozdelená. Ja sám pre seba hovorím o južnom a severnom krídle, hoci Salvini toto delenie rozbil. Do južného krídla by patril grécky Zlatý úsvit či maďarský Jobbik. Teda ortodoxná krajná pravica. Severné krídlo je skôr to, čo sa objavuje po roku 2000 s holandským politikom Pimom Fortuynom. Teraz by som tam zaradil primárne antimoslimské strany. Salvini však akoby spojil sever a juh. Čo sa týka hlasovania do europarlamentu, tak z politologického hľadiska sa hovorí, že sú to voľby druhej kategórie. Znamená to, že ľudia sú v nich ochotní voliť trocha inak, ako pri výbere poslancov do národných parlamentov, čo pokladajú za dôležitejšie. Krajná pravica preto býva vo voľbách do europarlamentu úspešná, ale potom má problém spolupracovať. Jej predstavitelia si rozumejú, ale v minulosti narážali na limity spolupráce, ktoré vyplývajú z nacionalizmu. Áno, krajne pravicoví politici sa zhodnú na mnohých veciach, ale povedzme slovenský nacionalizmus bude vždy stáť proti maďarskému či český proti nemeckému. Pozrite si ako Alternatíva pre Nemecko (AfD) veľmi ostro vystupuje proti pracovníkom z východnej Európy, od Poliakov až po Ukrajincov. Spolupráca nacionalistických autoritatívnych strán je jednoducho problematická. Dostávajú sa do sporov, ak dostanú možnosť reálne ovplyvňovať politiku. Dá sa povedať, že tých trecích plôch medzi nimi je stále veľa.

Spojí krajnú pravicu práve Európsky parlament, kde je pre ňu hlavným oponentom Európska únia, a preto na chvíľu môžu zabudnúť na vlastný nacionalizmus?

Formálne to môže spojiť krajnú pravicu. Pokiaľ ste však proti EÚ, čo vôbec hľadáte v europarlamente? Dlhú dobu krajná pravica pôsobila tak, že si mohla dovoliť povedať v podstate čokoľvek, lebo vedela, že nemá reálnu šancu to presadiť. Trocha sa to zmenilo. Krajná pravica stojí pred možnosťou, že by niečo presadiť aj mohla. Zdá sa však, že do istej miery je pre jej predstaviteľov, ktorí dokážu racionálne uvažovať, varovaním brexit.

Prečo?

Nemysleli si, že brexit prejde, ale stalo sa. A vidíme, aký obrovský problém to spôsobilo. Preto tí ľudia na krajnej pravici, ktorí sa nad tým zamýšľajú, hovoria teraz, že rozpad EÚ možno nie je úplne najlepší nápad. Na radikálov to vytvára tlak. Dlhodobo hovorili o rozbití únie. Možno by k tomu mohli teraz reálne prispieť, ale niektorí z nich si asi povedia, že to naozaj nie je až taká dobrá myšlienka.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Európska únia #extrémizmus #populizmus #európska politika #voľby do Európskeho parlamentu
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku