V pondelok o tom informovala mimovládna organizácia Imazon, ktorá dlhodobo monitoruje odlesňovanie brazílskeho dažďového pralesa. Situácia v ďalších rokoch sa môže ešte zhoršiť, keďže v januári tohto roku sa ujal moci prezident Jair Bolsonaro, ktorý postavil svoju kampaň okrem iného na tom, že sa pasoval do roly odporcu ochrany prírody.
Brazílsky prezident sám o sebe hovorí ako o nepriateľovi mimovládnych organizácií bojujúcich za životné prostredie a ešte pred nástupom do úradu avizoval, že pri ťažbe v brazílskom dažďovom pralese bude na rozdiel od doterajších vlád uprednostňovať záujmy ťažobného priemyslu.
„Nebudem tolerovať agendu zahraničných ekologických organizácií,“ vyhlásil. Práve nekontrolované rúbanie pralesov významnou mierou prispieva ku globálnemu otepľovaniu, ktoré však Bolsonaro odmieta uznať za problém.
Minister životného prostredia v Bolsonarovej vláde Ricardo de Aquino Salles nedávno označil otázku klimatických zmien za „druhoradú záležitosť“.
Brazílsky minister zahraničných vecí Ernesto Araújo zas tvrdí, že globálne otepľovanie neexistuje a reči o ňom sú len „marxistickým spiknutím“.