„Oznamujem, že po záverečnom zrátaní hlasov podporilo rozpustenie parlamentu 74 zákonodarcov, proti bolo 45,“ vyhlásil po skoro dvanásťhodinovom diskusnom maratóne predseda snemovne Juli-Joel Edelstein. A tak Izraelčania pol druha mesiaca po parlamentných voľbách (9. apríla) budú opätovne hlasovať 17. septembra.
"Aj tentoraz zvíťazíme. Uskutočníme rýchlu, ostrú a jasnú volebnú kampaň, ktorá nás privedie k víťazstvu. Vyhrajeme, vyhrajeme a vyhraje verejnosť,“ reagoval sebavedome na rozpustenie Knesetu premiér Benjamin Netanjahu na adresu svojej stredo-pravicovej vládnej strany Likud (Jednota).
A to napriek tomu, že sa mu nepodarilo do skončenia už raz predĺženého mandátu (do polnoci 29. mája) získať potrebný počet hlasov pre vládu. A tak jeho snaha zostaviť koalíciu vyšla nazmar. Má však podporu doma, ale napríklad aj strategického spojenca USA.
Oficiálne príčinou neúspechu premiéra a následného rozpustenia snemovne bola nezhoda medzi premiérom a jeho bývalým ministrom obrany a dnes šéfom strany Náš dom Izrael Avigdorom Liebermanom.
Netanjahu si to nechcel "rozhádzať“ s malými ortodoxnými stranami, ktoré boli vždy povestným jazýčkom na váhach v zápase o vládnu moc. Jeho oponent s moldavskými koreňmi bol však jednoznačne za schválenie zákona o brannej povinnosti aj v prípade príslušníkov ultraortodoxnej komunity.
Konkrétne žiakov ortodoxných náboženských škôl, ktorí majú doteraz výnimku z povolávania do armády. Napriek tomu, že v Izraeli stále platí všeobecná odvodová povinnosť. Vrátane žien.
„Izraelčania sú už unavení neustálou kapituláciou pred ortodoxními,“ vyhlásil o. i. Lieberman na štvrtkovej tlačovej konferencii v dome novinárov v Tel Avive. Nepriamo tak odštartoval predvolebnú kampaň pred septembrovými voľbami. V tejto súvislosti na adresu Netanjahua vyhlásil, že ide o kult osobnosti a nie o zápas presadiť svetonázor. „Rokujme o podstate a nevytvárajme kult,“ vyzval Lieberman hlavne stúpencov vládneho Likudu.
Na druhej strane Zeev Khanin, minister pre otázky ekológie a Jeruzalema citovaný portálom NEWSru.co.il. tvrdí: „Ide o problém, ktorý je iba povestnou čerešničkou na torte.“ Podľa neho Netanjahuov vládny Likud, ako aj Liebermanov Náš dom Izrael bojujú o podporu rovnakých voličov. V tejto súvislosti existujú aj divoké špekulácie, podľa ktorých druhý menovaný od začiatku nemal záujem vstúpiť do koalície s Netanjahuom, ale chcel sa zbaviť premiéra a vymeniť ho v kresle šéfa kabinetu.
Z politických kuloárov však prenikla informácia, že skutočnou podmienkou Liebermana pre spoluprácu s Netanjahuom bol zisk troch kresiel vo vláde a celkove piatich ministerských postov. Náš dom Izrael to však odmietol ako neopodstatnené tvrdenie.
Bližšie k pravde asi bude časť izraelskej nielen odbornej verejnosti, podľa ktorej zachovaním snemovne v pôvodnom zložení sledoval Netanjahu v neposlednom rade udržanie si imunity. Generálny prokurátor ho už totiž obvinil zatiaľ v troch prípadoch: úplatkárstvo, korupcia, podvod a zneužitie dôvery.
Na druhej strane rozpustenie parlamentu má pre Netanjahua význam v tom, že zabráni prezidentovi Reuvenovi Rivlinovi poveriť formovaním novej vlády lídra opozície Bennyho Ganca, šéfa izraelskej ľavicovej formácie Modrá a biela.
„V každom prípade padol mýtus o tom, že Netanjahu môže všetko dosiahnuť,“ utešuje sa Yair Lapid, šéf opozičnej strany Ješ Atid (Budúcnosť). Podľa neho však aj opakovanými voľbami sleduje Netanjahu rovnaký cieľ: vyhnúť sa trestu za porušenie zákonov, ktoré žiada čoraz väčšia časť izraelskej spoločnosti.
„Ani druhé hlasovanie nič nezmení na rozložení politických síl. Možno nejakú podporu navyše získa široké pravicové zoskupenie,“ tvrdí Khanin. S tým, že aj po septembrových mimoriadnych parlamentných voľbách bude v kresle premiéra opäť sedieť Netanjahu. „Existujúce konšpiračné teórie, podľa ktorých vládu získa ľavica či Netanjahua vymení v kresle šéfa kabinetu niekto z Likudu, považujem za propagandu a piár. V skutočnosti nič podobné nehrozí,“ myslí si izraelský minister.