Melzerovo dnešné vyhlásenie vychádza z nedávnej návštevy zakladateľa WikiLeaks vo väznici na okraji Londýna, kde si Austrálčan odpykáva trest za porušenie podmienok kaucie po tom, čo bol v apríli vyvedený z ekvádorskej ambasády v britskej metropole. Švajčiarskeho experta OSN na začiatku mája do väznice Belmarsh odprevadili dvaja lekári špecializujúci sa na potenciálne obete mučenia, ktorí s Assangeom hovorili a vykonali „dôkladný zdravotný posudok“.
„Okrem fyzických neduhov vykazoval pán Assange všetky symptómy dlhodobého vystavenia psychologickému mučeniu, vrátane extrémneho stresu, chronickej úzkosti a intenzívnej psychologickej traumy,“ citovala agentúra Reuters Melzerovo vyhlásenie.
Assange bol podľa neho roky zámerne vystavovaný zlému zaobchádzaniu a trestom, ktoré sú „kruté, nehumánne a ponižujúce“ a postupne sa zhoršovali. „Mojou najvážnejšou obavou je to, že by pán Assange bol v Spojených štátoch vystavený reálnemu riziku vážneho porušovania ľudských práv vrátane slobody prejavu, práva na spravodlivý súd a zákazu mučenia a ďalších krutých, neľudských či ponižujúcich foriem zaobchádzania alebo trestov,“ dodáva Melzer.
Konanie o americkej žiadosti na vydanie Assangea z Británie sa začalo na začiatku mája a zrejme potrvá niekoľko mesiacov. Zakladateľ WikiLeaks vo štvrtok vynechal plánované rokovanie westminsterského súdu, ktorého sa mal zúčastniť prostredníctvom videohovoru. Jeho právnička Gareth Peirceová Reuters povedala, že mu v komunikácii so súdom zabránil zlý zdravotný stav. Wikileaks vo vyhlásení uviedli, že Assange bol vo väzení presunutý na lôžkové oddelenie.
Spojené štáty ho vinia z nezákonného vniknutia do vládnych počítačov a ohrozenia národnej bezpečnosti nezákonným zverejnením tajných dokumentov. Pokiaľ by bol v USA uznaný za vinného vo všetkých aktuálnych 18 bodoch obžaloby, mohol by dostať trest vyše 100 rokov väzenia. O Assangeovo vydanie na stíhanie sa ale usiluje aj Švédsko, kde 47-ročného Austrálčana dve ženy obvinili zo sexuálnych útokov.
V britskom väzení je Assange za porušenie podmienok kaucie, na ktorú bol v roku 2012 prepustený počas konania o švédskej žiadosti o vydanie. Zakladateľ WikiLeaks sa vtedy uchýlil na londýnsku ambasádu Ekvádoru, vláda juhoamerickej krajiny mu však v apríli odobrala azyl a otvorila tak cestu k jeho stíhaniu.
„Za 20 rokov práce s obeťami vojny, násilia a politickej perzekúcie som nikdy nevidel, aby sa skupina demokratických krajín takto spolčila v snahe izolovať, démonizovať a týrať istého jednotlivca po takto dlhý čas a s takým prehliadaním ľudskej dôstojnosti a vlády práva,“ myslí si expert OSN Melzer.