Okrúhly stôl, na ktorom v piatok v Štátnej dume za prítomnosti predstaviteľov ruského ministerstva zahraničných vecí zástupcovia troch parlamentných frakcií podporili návrh na priznanie štatútu vojnových veteránov účastníkom invázie do Československa z roku 1968, prešiel v ruských médiách bez povšimnutia. Informovala o ňom iba webová stránka poslaneckého klubu ruských komunistov, ktorí návrh novely zákona o veteránoch vypracovali. Správa, ktorá sa rozšírila vďaka pozornému monitoringu českého portálu Forum24.cz, na Slovensku vyvolala cez víkend mimoriadny rozruch.
Spolupredkladateľ novely zákona, komunistický poslanec Jurij Sineľščikov, ktorý sa na invázii osobne zúčastnil ako čatár spojovacieho práporu, podľa portálu Kprf.ru vyhlásil, že „účastníci československej operácie Dunaj konali v súlade so zákonom, boli svedomitými bojovníkmi, ktorí čestne slúžili svojej vlasti a záujmom krajín Varšavskej zmluvy“. Poznamenal tiež, že „vstup sovietskych vojsk bol odpoveďou na žiadosť väčšiny členov predsedníctva Ústredného výboru Komunistickej strany Československa a viacerých členov vlády ČSSR adresovanú Sovietskemu zväzu o poskytnutie vojenskej pomoci proti kontrarevolučným silám“.
Pellegrini: Invázia bola hrubým porušením práva
Premiér Pellegrini, ktorý sa chystá na trojdňovú cestu do Ruska, cez svoju hovorkyňu už v sobotu odkázal, že o tejto téme bude hovoriť s ruským predstaviteľmi. „Vojenská invázia a následná 20-ročná okupácia bývalého Československa bola hrubým porušením medzinárodného práva. Od tohto nezákonného aktu sa v minulosti postupne dištancovali sovietski aj ruskí predstavitelia, ktorí sa za túto historickú krivdu voči Čechom a Slovákom aj oficiálne ospravedlnili,“ pripomenul vo vyhlásení. Vo včerajšej diskusnej relácii TV Markíza predseda vlády potvrdil, že na stredajšom stretnutí s premiérom Dmitrijom Medvedevom i štvrtkovom s prezidentom Vladimirom Putinom tému pripravovanej novely ruského zákona o veteránoch otvorí. "Budeme žiadať, aby takýto krok neurobili. My sme túto kapitolu uzavreli, nie je náležité otvárať tieto historické rany,“ poznamenal s tým, že bude vyzývať, aby sa poslanci Štátnej dumy vzdali kroku, ktorý by zbytočne skomplikoval vzájomné vzťahy medzi našimi krajinami.
Lajčák si nemyslí, že by zákon prešiel
Rovnako aj šéf diplomacie Miroslav Lajčák, ktorý bude premiéra sprevádzať, avizoval, že túto tému v Rusku otvorí. A to napriek tomu, že jeho rezort nepredpokladá, že by tento návrh prešiel. Komunisti sa totiž už viackrát neúspešne pokúšali návrh novely zákona o veteránoch zaradiť do rokovacieho programu Štátnej dumy. Naposledy neuspeli začiatkom tohto roku, keď poslanci prokremeľského Jednotného Ruska uposlúchli argument vlády, že sovietske štátne orgány v roku 1968 neprijali rozhodnutie o bojových aktivitách v Československu a účastníci operácie Dunaj ich ani neviedli. Výhrada sa týkala aj finančnej stránky, keďže predkladatelia novely neuviedli, z akého zdroja by sa malo vyčleniť odhadovaných 119 miliónov rubľov (1,6 milióna eur) ročne na sociálne benefity pre novouznaných veteránov.
Analytik Makarkin sa nečuduje slovenskému premiérovi, že túto tému mieni v Rusku otvoriť. „Myslím si, že je to absolútne pochopiteľná reakcia, pretože je to mimoriadne citlivá a bolestivá téma z pohľadu vzťahov medzi Slovenskom a Ruskom i Českom a Ruskom. Ak sa to spomenie na rokovaniach, tak na tom nevidím nič strašné. Táto téma pritom určite nebude hlavná. Spomenúť ju a získať vysvetlenie druhej strany, že ide len o diskusiu, navyše organizovanú opozičnou stranou, ktorá ani s podporou ďalších opozičných strán nemá v parlamente väčšinu, môže byť prospešné k upokojeniu verejnej mienky na Slovensku. Táto iniciatíva sa tak nebude spájať s ruskou výkonnou mocou,“ povedal pre Pravdu.
Staršia generácia Rusov stále verí propagande
Upozorniť na dôležitosť tejto témy môže byť užitočné nielen pre verejnosť na Slovensku, ale aj v Rusku, podotýka Makarin. Väčšina mladých podľa neho o dramatických udalostiach spred pol storočia nič nevie. A prevažná časť staršej generácie stále verí tomu, čo jej vtĺkala do hlavy sovietska propaganda, že išlo o bratskú internacionálnu pomoc, ktorá odvrátila nielen krvavú kontrarevolúciu v Československu, ale možno aj tretiu svetovú vojnu. „Verejný diskurz na túto tému ovládli účastníci invázie. Tí, ktorých táto téma zaujme, si tak môžu začať klásť otázky: Možno sme predsalen boli v práve, keď to hovoria veteráni? A možno takto časom prehodnotia históriu aj Slováci a Česi? Čiže, ak sa na oficiálonej úrovni pripomenie, že postoj Slovákov k udalostiam z roku 1968 sa nemení, tak to bude mať svoj význam aj pre ruskú stranu,“ myslí si analytik.
Makarkina neprekvapuje, že vpád sovietskych vojsk do Československa dnes schvaľuje podstatne viac Rusov, než koľkí ju odsudzujú. Pomer tých, ktorí považujú inváziu z augusta 1968 za správny krok pritom oproti minulosti vzrastá. Ukázal to vlaňajší prieskum sociologického ústavu Levada Center. Podľa neho 36 percent opýtaných hodnotí okupáciu Československa kladne, čo je o deväť percentuálnych bodov viac, než päť rokov predtým. Až 45 percent respondentov pritom o tejto udalosti nevie. Makarkin za trendom považovať okupantov za veteránov vidí takzvaný krymský faktor. „Po pripojení Krymu zosilnel názor, že naša krajina je vždy v práve. Čiže keď je terčom kritiky, tak ju kritizujú nepriatelia. Aj preto je také dôležité, aby krajiny, ktoré sa stali obeťami takých invázií, vysvetľovali, čo sa tam v skutočnosti stalo,“ uzatvára ruský analytik.
