Premiér Peter Pellegrini 5. a 6. júna navštívi Rusko, aby rokoval o zachovaní tranzitu plynu cez Ukrajinu ďalej cez naše územie a o jeho bezpečných dodávkach na Slovensko. Ako vnímate tieto témy?
Určite bude dobré, keď sa predseda vlády Pellegrini stretne s prezidentom Vladimírom Putinom aj s premiérom Dmitrijom Medvedevom. Možnosť hovoriť so šéfom Kremľa som mal nedávno na medzinárodnom podujatí v Pekingu. Na otázky súvisiace s týmito témami odpovedal priamo; od prvého momentu bolo evidentné, že nimi žije a detailne sa v nich vyzná. Prezident Putin zdôraznil, že chce, aby sa otázka dlhodobého tranzitu plynu čím skôr vyriešila.
Čo treba vyriešiť?
Riešenie bude musieť zahŕňať viacero citlivých vecí. Vrátane finančného vyrovnania, ktoré ukrajinský Naftogaz požaduje od ruského Gazpromu na základe rozsudku štokholmského arbitrážneho súdu. Moskva tento rozsudok rozporuje a žiada položiť spor na rokovací stôl. Verím, že sa podarí nájsť riešenie do konca tohto roku.
Prečo ste optimista?
Rusom veľmi záleží na tom, aby si naďalej budovali imidž spoľahlivého dodávateľa plynu. Vedia, že členské štáty EÚ sú najbonitnejší klienti, ktorí platia načas. Na druhej strane Ukrajinci sa môžu uchádzať o to, aby zostali dôležitou tranzitnou krajinou, len vtedy, keď si dokážu udržať imidž zodpovedného prepravcu tejto energetickej suroviny. Aj Moskva, aj Kyjev majú záujem, aby sme sa vyhli energetickej kríze. Obom štátom som predložil návrhy, ktoré posúdia. Predpokladám, že ku konečnej dohode budú musieť dospieť prezidenti – ruský prezident Putin a nový ukrajinský líder Volodymr Zelenskyj. Napriek optimizmu si uvedomujem, že sa treba pripraviť na všetky možnosti.
O čo ide?
Som rád, že na Ukrajine chápu potrebu naplniť zásobníky plynu najmenej na 20 miliárd kubických metrov na najbližšie zimné obdobie. Určite budeme komunikovať v rámci EÚ, aby členské štáty mali zásobníky v plnej pohotovosti a zároveň aby v prípade núdze boli pripravené využiť iné zdroje, ako je napríklad aj dovoz amerického skvapalneného plynu. Už 13. júna budem o tranzite zemného plynu rokovať s ruskými partnermi priamo v Moskve.
Špekuluje sa, že ruský Gazprom by chcel znížiť objem tranzitu plynu na 15 miliárd kubických metrov ročne, čo by sa nevyplatilo ukrajinskému Naftogazu. A pre Slovensko je údajne prijateľných aspoň 40 miliárd kubíkov.
Navrhol som parametre budúcej dohody medzi Gazpromom a Naftogazom, podľa ktorých by dolná hranica mala byť okolo 60 miliárd kubických metrov. S tým, že plynovodná sústava by mala umožniť flexibilitu – podľa potreby – až do úrovne 90 miliárd kubíkov. Kopíruje to súčasnú realitu, ako aj predpokladané potreby EÚ, pokiaľ ide o spotrebu plynu.
Prečo?
Nedávno sme videli, čo sa stalo s ropou, keď začala tiecť znečistená. V lete minulého roku sme mali priemyselnú udalosť, nenazvem to havária, keď plynovod Nord Stream 1 zrazu prestal fungovať. Jediným spôsobom, ako dostať ruský plyn do Európy, bola vtedy tranzitná trasa cez ukrajinské územie. Preto aj z pohľadu energetickej bezpečnosti, aj z pohľadu komerčného uvažovania – keď si odmyslíme rôzne politické napätia – je veľmi logické, aby sa prostredníctvom medzinárodnej pomoci modernizovala ukrajinská plynovodná schéma. Čiže aby na Ukrajine vznikla funkčná spoločnosť zaoberajúca sa iba prepravou plynu, ktorá bude fungovať podľa európskych pravidiel. Bola by škoda, keby prestala fungovať táto významná energetická cesta do Európy.
Ako vidíte šancu na dohodu medzi Gazpromom a Naftogazom, aby sa dohodli na novej zmluve do 31. decembra 2019?
Keď sme si naposledy podali ruku po skončení rokovaní, odchádzali s mojím návrhom, aby dohodu uzavreli s platnosťou minimálne na desať rokov. Vyjadrili sa v zmysle, že je to dobrý základ pre ďalšie rokovania. Keď som bol na inaugurácii nového ukrajinského prezidenta Zelenského, opýtal som sa ho na to. Odpovedal, že Kyjev je pripravený o návrhu dohody rokovať. Ako som už naznačil, na druhej strane chápem, že pre Ruskú federáciu bude dôležité, aby sme sa rozprávali o všetkých citlivých veciach – o tranzite, o štokholmskej arbitráži, o plynovode Nord Stream 2. Dôležité budú dve veci.
Aké?
Po prvé, odhady, koľko plynu budeme potrebovať v EÚ okolo roku 2030, sa posunuli vyššie. Nielenže ekonomicky rýchlo rastieme, ale ide aj o to, že pri výrobe energie sa skončí s využívaním uhlia a že v Nemecku plánujú postupne zatvárať atómové elektrárne. Navyše britské a holandské ložiská zemného plynu sú v poslednej fáze ťažby. Očakáva sa preto, že dovoz z tretích krajín bude rásť. Po druhé, existujú rôzne štúdie, podľa ktorých sa pri rozumnom nastavení dá využívať ukrajinská vetva tranzitu, ako aj Nord Stream 2, ak bude dostavaný. Som rád, že sa mi na jar tohto roku podarilo presadiť, aby fungoval transparentne a plne v súlade s európskymi pravidlami ako ktorýkoľvek iný plynovod v EÚ.