Občania Albánska získali bezvízový styk s krajinami EÚ v novembri 2010, spolu s Bosnou a Hercegovinou. Rok predtým začali využívať vízovú liberalizáciu Srbsko, Čierna hora a Macedónsko (dnešné Severné Macedónsko). Občania uvedených západobalkánskych krajín tak môžu cestovať do Únie bez víz v súlade s pravidlami, ktorými sa riadi schengenský priestor.
Členské štáty EÚ však majú právo prijať opatrenia na opätovné zavedenie víz, ak uvedú dobré dôvody. V roku 2015 sa najmä z Nemecka ozývali hlasy volajúce po obmedzení prílevu migrantov z balkánskych krajín, ktorí podľa hlásenia úradov prekračovali povolené doby pobytu na území EÚ, čím sa stávali nelegálnymi imigrantmi. Nemci upozorňovali, že najmä Albánci často cestujú na falošné doklady alebo falšujú colné pečiatky s dátumom vstupu či odchodu z územia EÚ, aby zakryli presiahnutie povolenej doby pobytu.
Holandská vláda vyzvala poslancov parlamentu, aby urýchlene vypracovali žiadosť o pozastavení bezvízového styku s Albánskom. Vláda svoju žiadosť zdôvodnila veľkým počtom zločinov spáchaných albánskymi občanmi.
O holandskom zámere vie už aj Európska komisia. Hovorkyňa exekutívy EÚ Natasha Bertaudová v tejto súvislosti uviedla, že eurokomisia „pozorne preskúma“ prípadnú žiadosť Holandska. Podľa jej slov však rozhodnutie pozastaviť bezvízový styk „nemožno brať na ľahkú váhu“ a spresnila, že ak k takému opatreniu dôjde, budú s tým musieť súhlasiť všetky členské štáty Únie.