Babiš jednoznačne odmietol návrh auditnej správy Európskej komisie, podľa ktorej je predseda českej vlády pre väzby na svoje bývalé podniky v konflikte záujmov, lebo môže ovplyvňovať prideľovanie európskych dotácií. „Nedám vám šancu, aby ste ma nachytali, nikdy som to neurobil. Bol by som blázon, keby som to robil,“ vyhlásil.
Podľa audítorov Európskej komisie Babiš ovláda dva zverenecké fondy a prostredníctvom nich môže následne riadiť skupinu Agrofert. Preto firmy, ktoré Babiš vo februári 2017 vložil do zvereneckých fondov, by mali vrátiť dotácie vo výške 451 miliónov korún (17,5 milióna eur). Audítori totiž dospeli k predbežnému záveru, že všetky dotácie udelené koncernu Agrofert od februára 2017, keď nadobudol platnosť český zákon o konflikte záujmov, nie sú v súlade s národným právom.
Babiš návrh auditnej správy Európskej komisie označil v Poslaneckej snemovni za „veľmi pochybný“. „To nie je útok na Babiša, ako by si mnohí priali. To je útok na Česko a musíme to tvrdo odmietnuť,“ vyhlásil s tým, že podľa neho ide o „pokus destabilizácie Českej republiky“. Pustil sa dokonca do špekulácií, že je to „útok na visegrádsku štvorku za to, že sme s Viktorom Orbánom zrušili kvóty“ na prerozdeľovanie azylantov. Naznačil tiež, že by mohlo ísť o akúsi bruselskú „hru o tróny“ v súvislosti s pripravovanými zmenami vo vedení orgánov Európskej únie.
Premiér poslancov ubezpečoval, že nie je dôvod sa obávať, že by Česká republika musela eurodotácie Bruselu vracať. „Som presvedčený, že naši úradníci ochránia daňových poplatníkov pred nápadmi Európskej komisie,“ konštatoval.
Babišovo hnutie ANO aj koaliční sociálni demokrati včera odmietli opozičnú výzvu, aby ich menšinová vláda podporovaná komunistami požiadala v parlamente o dôveru. Premiér svojim odporcom odkázal, že ak chcú, nech sami vyvolajú o hlasovanie o nedôvere. Na vyjadrenie nedôvery je potrebná väčšina všetkých poslancov, pri žiadosti o dôveru stačí väčšina prítomných. ANO, sociálni demokrati a komunisti majú dohromady 108 hlasov.
K tlaku opozičných poslancov sa znova pridala aj ulica. Okolo 100 000 ľudí sa zišlo na Václavskom námestí v centre Prahy, aby žiadali Babišovu demisiu, informovala agentúra AFP, ktorá dodala, že ide o najväčšiu demonštráciu v Česku za posledné desaťročia.
Demonštráciu opäť organizuje iniciatíva Milion chvilek. Jej predseda Mikuláš Minář odhadol počet demonštrujúcich na námestí na 120 000.
Podľa spravodajského portálu Novinky.cz demonštranti žiadajú aj záruky nezávislosti justície a chcú odchod ministerky spravodlivosti Marie Benešovej (nominantky hnutia ANO) a premiéra Andreja Babiša (ANO).
Demonštrácia sa koná týždeň po protestoch, ktoré sa konali v desiatkach miest v celej Českej republike. Súčasný protest sa koná pod heslom „Máme toho dosť! Demisiu!“.
Vzhľadom na rastúci záujem o protesty sa podľa Minářa ďalšia demonštrácia uskutoční 23. júna 2019 o 16.30 h v Prahe na Letnej. Ešte pred tým v utorok 11. júna sa podľa Minářa majú konať protesty v regiónoch.
Hoci obvinenie premiéra z konfliktu záujmov ešte nie je konečné a definitívnu auditnú správu po zvážení pripomienok českej strany Brusel vydá až najskôr v septembri, popredný ekonóm a bývalý prezidentský kandidát Jan Švejnar pripustil, že už teraz je dôvod uvažovať o odstúpení. Záleží však na povahe dotyčného politika. „Ja sám by som, samozrejme, v takej situácii považoval za dôležité rezignovať. Ale napríklad Donald Trump by zostal,“ povedal Švejnar pre Český rozhlas.
„Situácie, v ktorých by sa iný politik zbalil a utiekol, zvláda Andrej Babiš s prehľadom,“ konštatoval politológ Lukáš Jelínek pre denník Právo. „Niekoľko faktorov hrá Babišovi do karát. Jeho voliči sú náchylní mu všeličo uveriť. Babišove ,súkromné záležitosti' ich netrápia, chcú politika, ktorý sa ,postará'. Keby ukradol dve stovky poštárke, to by bol škandál. Kto sa však má vyznať v tých virtuálnych stámiliónoch,“ uvažuje Jelínek. Významnou veličinou je podľa neho aj čas, ktorý si žiada právne rozpletanie zložitých káuz. „Minulý týždeň prehovoril Brusel, o pár mesiacov odpovie Praha, potom sa všetko vráti do Bruselu, kde spíšu finálnu verziu auditnej správy, a keď s ňou Praha nebude súhlasiť, môže sa sťažovať na Súdnom dvore EÚ. Ktovie, aká vláda tu bude, kým prípad dorazí do cieľa,“ dodal politológ.