V Prahe sa v utorok večer konala najväčšia politická demonštrácia od pádu komunizmu namierená proti premiérovi Andrejovi Babišovi. Čo to znamená pre českú politickú scénu?
Časť spoločnosti sa mobilizuje. Pre vládu a špeciálne pre premiéra Babiša to nie je dobrá správa. Riadiť krajinu pri pokračujúcich demonštráciách je dosť nepríjemné. Podľa mňa však v tejto chvíli nesmerujeme k pádu vlády. Je proti tomu veľký odpor. Zatiaľ to nevyzerá na scenár, ktorý sa vlani odohral na Slovensku s premiérom Robertom Ficom. Babiš odporuje výraznejšie. Okrem toho povaha vecí, ktoré sa dejú v Česku, je odlišná od toho, čo sa stalo na Slovensku. U nás hovoríme o možných dotačných podvodoch, u vás išlo o vraždy. Voličom sa oveľa horšie vysvetľuje možný dotačný podvod a to, že Česko pravdepodobne príde o nejaké peniaze. Ľudia, ktorí momentálne podporujú Babišovo ANO, to nevnímajú ako zásadnú vec, prípadne jej viacerí voliči ani príliš nerozumejú.
Môže sa Babiš spoľahnúť na koaličného partnera ČSSD?
Nevyzerá to tak, že by sociálna demokraciu mala záujem položiť vládu. To isté platí o komunistoch, ktorí síce mali silné výroky a žiadali vysvetlenie kauzy, ale nezdá sa, že by KSČM prestala podporovať kabinet.
Ako výrazne sa česká spoločnosť mobilizuje?
V utorok bolo v uliciach 120-tisíc ľudí. Na české pomery je to naozaj veľa. V roku 2012 sa pod vedením odborov konal podobný protest. Vtedajšiu vládu to neohrozilo, ale bola to jednorazová demonštrácia. Babišovo ANO má v prieskumoch verejnej mienky stále veľkú podporu, hoci vo voľbách do Európskeho parlamentu sa ukázalo, že časť jeho stúpencov nemusí hlasovať za každých okolností. Nezdá sa však, že by ANO prežívalo krízu dôvery. Nedokážem povedať, aká veľká časť českej spoločnosti by chcela odstrániť premiéra Babiša. Sociologické prieskumy niečo ukazujú, ale je potrebné byť opatrný. Verejná nálada vie byť vrtkavá. Babiš má stále za sebou pevné zázemie v ANO. Okrem toho sa mu z byrokratických dôvodov môže podariť oddialiť o niekoľko mesiacov konečné rozhodnutie o tom, čo sa stane s dotáciami. Je to pre neho dôležité z politického hľadiska. Hovoril som o tom, že v spoločnosti je veľká miera mobilizácie, ale otázkou je, či to tak bude aj o pol roka.
Majú protibabišovské demonštrácie lídrov?
Do značnej miery platí to, čo sme videli pred rokom na Slovensku. Protesty sa organizujú nielen v Prahe, ale aj v ďalších väčších, ale aj menších mestách. Opäť by som však bol opatrný v hodnotení toho, či demonštrácie prerastú do niečoho trvalejšieho. Nedá sa však ani tvrdiť, že sa niečo deje len Prahe. Preto by som hovoril o mobilizovanom občianskom hnutí, hoci v tejto chvíli nie je nejako skvele organizované. Ide o najmasovejšie protesty od roku 1989 najmä, ak berieme do úvahy, že sa nekonajú len v hlavnom meste a neorganizujú ich odbory, čo bol prípad spomenutého roku 2012.
Babiš pri svojej obhajobe hovorí, že ide o útok na Česko, spomína udavačov, akoby stotožňoval svoju osobu s krajinou. Prečo?
Je to šikovná obhajoba. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že Babišova politická komunikácia je výborná. Nie sú to len veci, ktoré ste spomenuli. Minister životného prostredia za ANO Richard Brabec hovoril o tom, koľko dotácií dostal Agrofert pred tým, ako nastúpil na čelo rezortu a potom. S Babišom stále spolupracuje prezident a jeho kancelária a aj Sloboda a priama demokracia Tomia Okamuru pretlačila v snemovni uznesenie, ktoré nič neznamená, ale zapôsobí. Kto by už nesúhlasil s tým, že vláda má obhajovať národné záujmy. Vyzerá to tak, že sa niečo schválilo, hoci bez reálneho dosahu. Momentálne je Babišova mediálno-politická obrana dobrá. Používa síce konšpiračné teórie a poukazuje na vnútorného nepriateľa, čo evokuje komunistický režim, ale v tejto chvíli to nie je v Česku nič neobvyklé. Okamura také niečo používa bežne a obávam sa, že celkovo je to už súčasť spoločenskej diskusie nielen v Česku. Asi najlepším príkladom je americký prezident Donald Trump.
Ako ďaleko je Babiš schopný zájsť? Hovorí, že nikdy neustúpi, je to miliardár, premiér, vlastní časť médií. Existujú obavy, že sa pokúsi ísť cestou maďarského premiéra Viktora Orbána. Môže sa to stať?
Babiš nie je v pozíciu Orbána či Práva a spravodlivosti (PiS) v Poľsku. Je to premiér menšinovej vlády, ktorá je ešte aj koaličná. Babišovo politické zázemie mimo ANO je pomerne krehké a neisté. V Česku riešime nejakú vládnu krízu každého pol roka a nie je to náhoda. Určite by som si nestavil na to, že Babišova vláda prežije celé volebné obdobie. Premiér sa teoreticky môže rozhodnúť, že sa pokúsi presadiť svoje vízie z knihy O čom snívam, keď náhodou spím. Babiš v nej načrtol predstavu akéhosi technokratického režimu, v ktorom by zanikli všetky oponentské centrá moci v rámci štátu. Takáto vízia by Česko posunulo k orbánovskému Maďarsku. Ale Babiš nemá politickú silu na to, aby ju presadil. Český politický systém je mocensky rozptýlený. Vlády sú slabé a často sa im do cesty stavajú inštitúcie ako Ústavný súd či Najvyšší kontrolný úrad a podstatné je to, kto ovláda kraje a Prahu. V tomto kontexte je situácia Babiša úplne iná ako Orbánova. A týka sa to aj médií. Babiš niektoré z nich kontroluje, ale keď sa pozerám na jedinú spravodajskú stanicu v Česku ČT 24, tak to pre premiéra dobre nevyznieva.