Pre ňu to však bola posledná oficiálna zahraničná cesta vo funkcii šéfky vládnej Konzervatívnej strany. Dnes z tohto postu odchádza, aj keď premiérkou zostane dovtedy, kým strana nevyberie jej nástupcu.
Pietnu slávnosť otvoril francúzsky prezident s britskou premiérkou v dedine Ver-sur-Mer položením základného kameňa budúceho britského pamätníka vylodenia v Normandii. „V spoločnosti mužov, ktorí tu v tých dňoch boli, cítime pokoru. Našim veteránom by som chcela povedať jediné slovo, ktoré je za týchto okolností vhodné: ďakujem,“ povedala premiérka Mayová.
Veteránom po francúzsky i po anglicky ďakoval aj francúzsky prezident. Ten pripomenul aj československých vojakov, ktorí sa na operácii podieľali. „Francúzsko nezabudne na vojakov, ktorí sa ten najdlhší deň podieľali na oslobodení. Francúzsko nikdy nezabudne na obete spojeneckých vojakov, ktorí prišli oslobodiť pre nich väčšinou neznámu krajinu,“ vyhlásil neskôr Macron.
Francúzsky prezident tiež zdôrazňoval význam vzniku dnešnej Európskej únie ako jedného z pilierov povojnového mieru. Británia však z EÚ odchádza, pričom hrozí brexit bez dohody, ktorá by zabezpečila pokračovanie úzkej spolupráce a prepojenia Británie s EÚ. Premiérka Mayová pritom odchádza z funkcie pod tlakom poslancov vlastnej strany, najmä z krídla radikálnych stúpencov brexitu, ktorým na úzkom prepojení s EÚ nezáleží. Brexitovú dohodu vyrokovanú s Bruselom sa jej tri razy neporadilo v parlamente presadiť. Odchod Británie z EÚ sa medzitým už dva razy odsunul. Najnovší termín brexitu bol stanovený na koniec októbra.
Macron snahu Mayovej o riadený brexit s dohodou ocenil. „Lídri prichádzajú a odchádzajú. Ale sila nášho prepojenia ide za udalosti daného momentu. Myslím, že môžeme byť hrdí na spoločnú prácu. Tento pamätník bude veľkým symbolom významného prepojenia medzi našimi krajinami,“ povedal Macron s tým, že sa bude snažiť o pokračovanie dobrých vzťahov medzi oboma štátmi. Pre Mayovú bola cesta do Normandie v podstate posledná vo funkcii šéfky strany a čoskoro aj premiérky. V Británii, ktorá je od referenda o brexite rozdelená, pokračuje vnútorný boj nielen vo vládnej strane o budúcnosť krajiny a jej vzťahu s EÚ. Prejavuje sa to aj na terajšom hľadaní a výbere nástupcu Mayovej.
Na post šéfa konzervatícov, a teda aj nového premiéra sa prihlásilo 13 kandidátov, dvaja z nich sa kandidatúry vzdali. Medzi uchádzačmi sú síce aj konzervatívci, ktorí boli proti brexitu, za favoritov sú ale považovaní najmä tí, ktorí patria k stúpencom brexitu. Väčšina z nich tvrdí, že o brexitovej zmluve by s EÚ ešte rokovala a vyrokovala by lepšie podmienky pre Britániu. EÚ pritom už odkázala do Londýna, že o právne záväznej zmluve sa nebude znova rokovať, diskutovať možno len o právne nezáväznej politickej deklarácii o budúcich vzťahoch pripojenej k zmluve.
Najväčšími favoritmi na budúceho šéfa britskej vlády sú nateraz známi stúpenci brexitu. Najviac sa hovorí o bývalom šéfovi diplomacie Borisovi Johnsonovi, ktorý počas rokovaní o brexitovej zmluve z postu odstúpil. Teraz tvrdí, že Británia z EÚ odíde 31. októbra – s dohodou, alebo bez dohody. Týmto postojom a hrozbou tvrdého brexitu bez dohody chce EÚ donútiť k vyjednávaniu o zmluve.
Za Johnsonovho najväčšieho súpera je najnovšie považovaný iný stúpenec brexitu – minister životného prostredia Michael Gove. Ten sa teraz pokúša zmierniť ostrú rétoriku stúpencov brexitu a jeho rokovacia taktika s EÚ je podobná Mayovej. Drží sa ale hesla, že pri rozhodovaní o tom, či nijaký brexit alebo brexit bez dohody, má prednosť brexit bez dohody. Budúce vzťahy s EÚ by zároveň nemali byť také úzke ako mala vo svojej stratégii Mayová. Výber nového šéfa konzervatívcov môže trvať niekoľko týždňov. Počet kandidátov sa bude postupne zužovať hlasovaním poslancov za konzervatívcov. Spomedzi dvoch najúspešnejších napokon rozhodne korešpondenčným hlasovaním celá členská základňa. Nový líder a premiér ale potrebuje na vládu nielen podporu vlastnej strany, ale aj severoírskej Demokratickej unionistickej strany, od ktorej podpory závisí terajšia menšinová vláda konzervatívcov.