Viacerí pozorovatelia nevylučujú, že štvrtkové útoky na tankery by mohli byť skúškou reakcie Teheránu i svetovej verejnosti. Šéf diplomacie USA Mike Pompeo dokonca už obvinil Teherán, že je pôvodcom útoku na obe plavidlá. Svoje tvrdenie oprel o zverejnené video, na ktorom iránsky špecialisti za bieleho dňa demontujú nálož pripevnenú na trupe jednej z lodí. Vraj aby tak zlikvidovali prípadnú stopu vedúcu do Teheránu.
Oblasť vrátane Ománskeho prielivu je dnes jednou z najnepokojnejších častí sveta. Za posledných 40 rokov sa v nej odohralo niekoľko vojen a stovky lokálnych vojnových konfliktov. Každá z tamojších krajín vedie opatrnú, ale neraz aj agresívnu politiku, s cieľom získať vedúce postavenie v oblasti na úkor oslabenia susedov.Olej do ohňa najnovšie nalial prezident Donald Trump jednostranným pozastavením platnosti jadrovej dohody s Iránom z júla 2015 známej ako 6+1 (USA, Rusko, Čína, Británia, Francúzskom, Nemecko). A to v čase, keď v rámci globálnych záujmov Irán netají, že by rád získal líderstvo v oblasti ako protiváhu vplyvu USA a Izraela. Navyše, keď Teherán môže v mnoho rátať s podporou Moskvy.
Na druhej strane viacerí politici vo Washingtone, ako je John Bolton, poradca prezidenta USA pre otázky bezpečnosti, nevylučujú v prípade potreby použiť v oblasti proti Iránu aj vojenskú silu. Bolton a spol. chcú pomôcť presadiť okrem amerických plánov aj lokálne politické ambície Saudskej Arábie, Kuvajtu či Kataru a Spojených arabských emirátov. Výmenou za istý odbyt amerických zbraní a poslušnosť.
V neposlednom rade je tu aj záujem Iraku, ktorý po desaťročnej vojne s Iránom a páde režimu Saddáma Husajna našiel spoločnú reč v mnohom práve s Teheránom. Napríklad v súvislosti s vývojom v Sýrii.
Aj keď Irán zatiaľ otvorene neráta s tzv. horúcim konfliktom, stále koketuje s už viac ako päťročnou myšlienkou uzatvorenia Hormuzského prielivu.
„Dnes v Iráne existuje nová realita. Nenastal však ešte čas o nej otvorene hovoriť,“ napísal na portáli elitných Revolučných gárd jeden z jej veliteľov generál Masúd Džazairí. Iránsky minister ropného priemyslu Rostam Kazemí zatiaľ svet straší prudkým rastom ceny „čierneho zlata“. „Ak Západ príde s ďalšími protiiránskymi sankciami v prípade vývozu našej ropy do zahraničia, tak za jeden barel zaplatíte okolo 200 dolárov,“ predpovedal minister v rozhovore pre noviny Aseman Weekly.
Štvrtkové útoky v Ománskom zálive už teraz zdvihli ceny ropy a rozpútali nebezpečnú informačnú vojnu. V tejto súvislosti portál CentrAsia pripomenul, že nejde iba o agresiu na masmediálnom poli.
"Ešte v druhej dekáde mája boli do oblasti dislokovaní príslušníci SBS (Special Boat Service). Ich úlohou je o. i. diverzná a spravodajská činnosť v tyle nepriateľa a v pobrežnej zóne,“ pripomína portál. Jednotka úzko spolupracuje s britskými príslušníkmi 22. pluku SAS (Special Air Service). Viaceré médiá v tejto súvislosti spochybňujú proklamovaný cieľ nasadenia SAS, podľa ktorého majú cvičení diverzanti chrániť britské obchodné lode.
"Ich úlohou je čosi úplne iné. Navyše v oblasti operujú okrem SAS aj americké oddiely CCO (Sily špeciálnych operácií), ako aj francúzske jednotky rovnakého zamerania. Sabotáž a diverzia sú hlavnými úlohami nielen americkej CCO,“ nezabudol pripomenúť portál CentrAsia.