JCPOA zaväzuje Teherán výrazne obmedziť jadrové kapacity výmenou za zrušenie medzinárodných ekonomických sankcií.
USA odstúpili od jadrovej dohody jednostranne ešte v máji 2018. Washington následne obnovil sankcie voči Iránu vrátane embarga na dovoz ropy. Začiatkom mája 2019 potom sankcie voči Iránu ešte sprísnili, keď zrušili všetky dovtedy platné výnimky zo zákazu dovozu iránskej ropy.
Iránska vláda ešte začiatkom mája vyhlásila, že sa ďalej necíti viazaná dohodnutými ohraničeniami, pokiaľ ide o zásoby obohateného uránu a ťažkej vody.
Teherán následne pohrozil, že od 7. júla začne s obohacovaním uránu nad úroveň 3,67 percenta – hodnotu stanovenú dohodou o jadrovom programe – v prípade, že s USA nedosiahne novú dohodu, ktorá by priniesla úľavu od amerických sankcií.
Vedci tvrdia, že ak sa krajine podarí obohatiť urán na približne 20 percent, čas potrebný na dosiahnutie 90-percentného obohatenia sa skráti na polovicu. Urán na použitie v jadrových zbraniach pritom musí byť obohatený práve zhruba na 90 percent.
Irán: Nové sankcie USA ‚natrvalo zatvárajú‘ dvere diplomacii
Americké sankcie voči iránskym lídrom znamenajú „trvalé uzatvorenie“ cesty k diplomatickým vzťahom s Washingtonom. Napísal to v utorok na Twitteri hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Abbás Músaví, ktorého citovala agentúra AFP.
„Zavádzanie zbytočných sankcií proti najvyššiemu iránskemu vodcovi (ajatolláhovi Alímu Chameneímu) a šéfovi diplomacie (Mohammadovi Džavádovi Zarífovi) je trvalým uzatvorením cesty k diplomacii s Trumpovou vládou zúfalcov,“ napísal Músaví na Twitteri.
Spojené štáty v pondelok oznámili, že Džaváda Zarífa, ako aj osem veliteľov iránskych revolučných gárd pridajú na sankčný zoznam. Plánujú tiež blokovať ďalšie iránske aktíva.
Ministerstvo financií zverejnilo toto vyhlásenie krátko po tom, ako americký prezident Donald Trump schválil uvalenie sankcií na ajatolláha Chameneího.
Po týždňoch eskalujúceho napätia medzi Spojenými štátmi a Iránom a sérii útokov na ropné tankery v Hormuzskom prielive Irán vo štvrtok ráno zostrelil americké bezpilotné prieskumné lietadlo. Incident vyvolal obavy z otvorenej vojenskej konfrontácie. Kým Washington trvá na tom, že k zostreleniu došlo nad medzinárodnými vodami, Irán tvrdí, že dron sa pohyboval v jeho vzdušnom priestore.
Bolton: Spojené štáty sú stále ochotné rokovať
Poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť John Bolton vyhlásil, že Spojené štáty sú stále ochotné viesť s Iránskou islamskou republikou skutočné rokovania. „Jediné, čo Irán musí urobiť, je (týmito našimi) otvorenými dverami vstúpiť,“ uviedol Bolton na bezpečnostnom americko-rusko-izraelskom summite v Jeruzaleme.
Boltonovo vyjadrenie zaznelo po vyhlásení iránskeho ministerstva zahraničných vecí, že najnovšie americké sankcie natrvalo uzavreli cestu k diplomatickému riešeniu sporov s Washingtonom.
Zdôraznil, že po stredovýchodnom regióne momentálne cestujú americkí vyslanci, ktorí hľadajú cestu k zmierneniu súčasného vyhroteného napätia medzi Washingtonom a Teheránom.
Irán však podľa neho na tieto snahy reaguje len „hrobovým“ tichom, pričom stále neprejavil ochotu vzdať sa vývoja jadrových zbraní.
„Jednoducho nemáme žiaden dôkaz o tom, že Irán urobil strategické rozhodnutie vzdať sa jadrových zbraní,“ povedal Bolton.
Rúhání: Biely dom trpí slabomyseľnosťou
Iránsky prezident Hasan Rúhání v utorok uviedol, že najnovšie americké sankcie, ktoré sú namierené proti najvyššiemu iránskemu duchovnému vodcovi ajatolláhovi Alímu Chameneímu sú „nehorázne a idiotské“. Informovala o tom agentúra AP.
Iránsky prezident si tiež zažartoval na účet amerického prezidenta Donalda Trumpa a Biely dom označil za „postihnutý slabomyseľnosťou“.
Rúhání tiež kritizoval Spojené štáty za to, že chcú uvaliť sankcie aj na iránskeho ministra zahraničných vecí Mohammada Džaváda Zarífa. „Chcete sankcionovať ministra zahraničných vecí a zároveň žiadate o rokovania?“ opýtal sa Rúhání v súvislosti s utorňajším vyhlásením poradcu Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Johna Boltona, ktorý vyhlásil, že Spojené štáty sú s Iránom stále ochotné rokovať.