Informovala o tom rozhlasová stanica Echo Moskvy, ktorá spresnila, že senátori hlasovali za schválenie tohto zákona jednomyseľne.
Návrh zákona predložil parlamentu ruský prezident Vladimir Putin. V jeho texte sa uvádza, že Rusko pozastavuje plnenie svojich záväzkov vyplývajúcich preň z INF, pričom špecifikuje, že rozhodnutie o návrate k plneniu INF má v mene Ruska právo urobiť prezident.
Štátna duma, dolná komora ruského parlamentu, návrh odhlasovala minulý týždeň väčšinou hlasov.
K týmto rozhodnutiam ruského Federálneho zhromaždenia dochádza po tom, ako Spojené štáty vo februári avizovali zámer odstúpiť od INF. Washington oznámil, že od zmluvy odstúpi do šiestich mesiacov, pokiaľ ju Rusko nezačne dodržiavať. Moskva však odmietla, že by akýmkoľvek spôsobom zmluvu porušovala, a sama obvinila Washington z porušovania INF.
Putin varoval Spojené štáty pred rozmiestnením nových striel v Európe s tým, že Moskva na to bude reagovať nasadením nových rýchlych zbraní, ktorým bude trvať veľmi krátky čas, kým dosiahnu svoj cieľ.
Stoltenberg: Musíme sa pripraviť na svet bez dohody INF
Ministri obrany Severoatlantickej aliancie na dnešnom rokovaní rozhodnú, ako NATO zareaguje, ak Rusko nezačne znova dodržiavať dohodu o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu INF.
Novinárom to pri príchode na rokovanie povedal generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Spojenci sú podľa neho zajedno, že NATO musí prijať adekvátne kroky, ak Rusko do začiatku augusta nezačne zmluvu opäť rešpektovať. Moskva však už skôr uviedla, že zmluvu neporušovala.
„Musíme sa pripraviť na svet bez dohody INF,“ vyhlásil po príchode na pojednávanie šéf aliancie. Pre NATO je podľa neho stále prioritou snaha presvedčiť Moskvu, aby sa k zmluve vrátila, avšak do krajného termínu 2. augusta sa čas kráti.
Stoltenberg dnes nechcel spresniť, k akým krokom NATO v auguste siahne. Zopakoval len svoje skoršie vyjadrenia, že niektoré z nich budú okamžité a ďalšie budú vyžadovať nejaký čas.
Už v apríli šéf NATO vyhlásil, že aliancia nemá v úmysle rozmiestniť v Európe jadrové rakety. Špekuluje sa skôr o možnom posilnení súčasných raketových kapacít aliancie na európskom kontinente.
Stoltenberg popoludní prijme v centrále NATO nového amerického ministra obrany Marka Espera. Prezident Donald Trump dlhodobo tlačí na to, aby spojenci niesli väčšiu časť obranných nákladov aliancie ako doteraz. Práve rast výdavkov na obranu bude ďalším zo zásadných bodov rokovania.
Stoltenberg zoznámi ministrov s najnovšími údajmi, podľa ktorých sa už piaty rok zvyšuje celková suma venovaná krajinami NATO na obranu. „Je to dobrý pokrok a my musíme zabezpečiť, aby pokračoval,“ dodal šéf aliancie.
Pozadie vypovedania dohody INF Ruskom
Americko-ruskú dohodu z roku 1987 vypovedal tento rok na začiatku februára Washington s odôvodnením, že Moskva ju nedodržiava. Spojené štáty zároveň stanovili polročnú lehotu, ktorá dáva Rusku možnosť porušovanie dohody napraviť. Rusko ale odmieta, že by zmluvu porušovalo.
Zmluva INF medzi bývalým Sovietskym zväzom a Spojenými štátmi bola podpísaná vo Washingtone 8. decembra 1987. Platnosť nadobudla 1. júna 1988.
Táto bilaterálna dohoda o obmedzení zbrojenia, ktorú podpísali prezident už neexistujúceho Sovietskeho zväzu Michail Gorbačov a vtedajší americký prezident Ronald Reagan, zakazuje obom stranám okrem iného výrobu, skúšky alebo vlastníctvo jadrových a konvenčných rakiet s plochou dráhou letu, ktoré majú stredný dolet a sú odpaľované z pevniny.