Konkrétne mal výhrady k rokovaniu prezidentov Trumpa a Putina o Ukrajine. „O nás bez nás?“ dodal urazene politik, ktorý chce za každú cenu zostať v snemovni aj po blížiacich sa parlamentných voľbách. Domnieva sa, že iba tak si dokáže zachovať poslaneckú imunitu, ktorá by ho mala chrániť pred mnohým obvineniami prokuratúry. Navyše pripomenul, že pozvánku do Osaky nedostal ani prezident Volodymyr Zelenskyj.
„Pred rokom v Buenos Aires som mohol vysvetľovať svetovým lídrom napríklad zákulisie ruskej politiky na Ukrajine. Tentoraz USA aj Európa zradili Kyjev,“ tvrdí Porošenko citovaný agentúrou Ukrainform.
„Počas celých päť rokov môjho pôsobenia ako prezidenta nikto ani nepomyslel na to, aby rokoval s Ruskom bez Ukrajiny. Pred akýmkoľvek kontaktom s Moskvou naši európski a americkí partneri konzultovali postoj s nami,“ pokúsil sa vysvetliť Porošenko.
„A teraz sa Západ usiluje vytlačiť nás na perifériu medzinárodnej politiky,“ tvrdí Porošenko citovaný portálom Politolog. A to napriek tomu, že Putin aj Trump mali v Osake počas rokovania na stole aj ukrajinskú tému. „Dotkli sa jej, ibaže v racionálnom tóne,“ potvrdil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Prezident Trump ešte pred rokovaním s Putinom na priamu otázku novinára o zajatých ukrajinských námorníkoch reagoval: "Nemáme to na programe.“ Následne novinárov vypoklonkovali.
„Pre Kyjev rozsah témy o Ukrajine bol malý. Rovnako ako spomienka oslobodenia ukrajinských námorníkov zajatých Rusmi v Kerčskom prielive pri pokuse, ako tvrdí Moskva, vopred neohláseného vniknutia do ruských teritoriálnych vôd. Zároveň líder strany Európska solidarita Porošenko ponúkol svojmu nástupcovi v prezidentskej funkcii Zelenskému pomoc so skúsenosťami "pri tvorbe stratégie“. Podľa Vjačeslava Tolstych je Porošenkov hnev súčasťou jeho predvolebnej kampane. Za každú cenu sa voličom pripomenúť v zápase o hlasy Ukrajincov. Zatiaľ to podľa Tolstycha nevyzerá pre exprezidenta optimisticky.
Viacerí ukrajinskí politickí analytici však vidia v „snahe Západu“ vytlačiť Ukrajinu na „perifériu medzinárodnej politiky“ v samotnej spoločensko-politickej situácii u nášho východného suseda. Napríklad najnovšie sa prejavila vo forme ďalšieho škandálu medzi prezidentom Zelenským a šéfom diplomacie Pavlom Klimkinom. Navyše minister odmieta opustiť post, ako si to od nástupu do funkcie želá hlava štátu.
„Chcem dostať našich vojakov zo zajatia, požiadal v tomto smere aj prezidenta Putina. A potom sa dozviem z internetu, že náš rezort diplomacie odmietol ponuky druhej strany bez toho, aby taký citlivý a ostro sledovaný problém konzultovali s prezidentom,“ vyhlásil v emocionálnom prejave Zelenskyj. Nasledoval trest. Prezident odmietol zobrať Klimkina na zahraničnú cestu do Kanady. Od včera je totiž v Toronte už 3. Konferencia o otázkach reforiem.
Iskrilo sa aj nedávno pri návrate Ruska do Parlamentného zhromaždenia Rady Európy. Nútené pozastavenie členstva bolo vyvolané dramatickými udalosťami na Kryme. Ukrajinskí delegáti v PZRE, ktorí sú blízki ukrajinským radikálnym silám, na protest opustili rokovaciu sálu. „Protestovať treba, ale zodpovedajúcou formou. A to nebol tento prípad,“ reagoval prezident Zelenskyj. Zahraničný výbor ukrajinskej snemovne, ktorá je stále v opozícii k hlave štátu v pondelok súhlasil s možným zmrazením účasti Kyjeva v PZRE.
„Pre Kyjev je hlavne rozhodnutie PZRE strašným symbolom,“ uzatvárajú aj francúzske noviny La Croix.