Ako v noci na stredu informovala televízia CNN, miera deštrukcie dažďového pralesa bola počas prvých niekoľkých mesiacov Bolsonarovho vládnutia stabilná. V máji a júni tohto roka však začala stúpať, vyplýva zo zistení Národného inštitútu pre výskum vesmíru (INPE), vládnej agentúry, ktorej družice monitorujú aj amazonskú oblasť.
K ničeniu amazonského pralesa sa v uplynulých dňoch vyjadril aj francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý upozornil, že Francúzsko ratifikuje dohodu o voľnom obchode medzi Európskou úniou a juhoamerickým blokom voľného obchodu Mercosur len vtedy, ak Brazília bude rešpektovať svoj záväzok o znížení odlesňovania.
Brazílsky minister zahraničných vecí Ernesto Araújo na pripomienky Francúzska reagoval pripomenutím, že „žiadna krajina nie je z ústavného hľadiska pripravená (dohodu) ratifikovať. Musí byť ešte predložená parlamentu a schválená“.
Dodal tiež, že ochrana životného prostredia „nie je len záujmom Európy“. Uviedol, že „väčšina európskych krajín používa viac agrotoxínov na hektár než Brazília.“ Pripomenul, že „kríza súvisiaca s chorobou šialených kráv vypukla v Európe pre zlé kŕmenie hospodárskych zvierat.“
Združenie Mercosur tvoria Argentína, Brazília, Paraguaj a Uruguaj.
Podľa Európskej komisie, ktorá rokovania s Mercosurom viedla, zahŕňa predbežná dohoda okrem požadovanej vysokej kvality potravín aj ochranu zamestnancov a životného prostredia. Kritici však poukazujú na fakt, že dostatočne nerieši niektoré škodlivé aktivity, ako je napríklad odlesňovanie amazonského pralesa, ktorého cieľom je získať pre roľníkov lukratívnu poľnohospodársku pôdu.