Zvýšené napätie
Nový krok Iránu určite prispeje k ďalšiemu zvýšeniu napätia v oblasti. A Teherán sa už vyhráža, že za 60 dní poruší ďalšie články dohody. Režim však zároveň dodáva, že je naklonený diplomatickému riešeniu situácie, ale Európa ho musí chrániť pred dosahom amerických sankcií. Tie na Irán uvalil prezident Donald Trump po odstúpení od dohody.
Hoci Teherán tvrdil, že jeho jadrový program nebol určený na vojenské účely, v roku 2015 sa dohodol na jeho zásadnom obmedzení. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu preto v rámci tejto zmluvy sleduje aktivity Iránu. Podľa nej doteraz režim vyrokované podmienky neporušoval. Ešte v sobotu s iránskym prezidentom Hasanom Rúhaním telefonovala francúzska hlava štátu Emmanuel Macron. Šéf Elyzejského paláca chce o situácii rokovať do 15. júla. Snaží sa o obnovenie dialógu medzi zúčastnenými stranami. Paríž neuviedol, čo bude po tomto dátume, kritizoval však kroky Teheránu, ktoré dohodu oslabujú. Podobne sa vyjadrili aj Nemecko a Británia.
Podľa izraelského premiéra Benjamina Netanjahua sa Irán usiluje o výrobu atómovej bomby. Predseda vlády vyzval Európu, aby uvalila na Teherán sankcie.
"Vyhlásenie Iránu, že začal s obohacovaním uránu nad limit 3,67 percenta, nás mimoriadne znepokojilo,“ citovala agentúra AP vyhlásenie Maji Kocijančičovej, hovorkyne šéfky diplomacie Európskej únie Federicy Mogheriniovej.
"Situácia je zlá. Americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo a poradca prezidenta pre národnú bezpečnosť John Bolton veria, že iránsky režim sa zosype. Respektíve, že vyprovokujú Teherán k niečomu, čo by ospravedlnilo vojenskú akciu proti nemu, ak by presvedčili Trumpa. Irán na druhej strane musí ukázať, že má možnosti odstrašenia a že sa nebude držať jadrovej dohody len tak, to znamená, že chce za ňu niečo dostať. EÚ však toho príliš veľa Teheránu nemôže ponúknuť,“ uviedol pre Pravdu Rouzbeh Parsi, expert na Irán zo Švédskeho inštitútu pre medzinárodné vzťahy.
V júni prezident Trump vyhlásil, že v poslednej chvíli odvolal plánovaný zásah proti Iránu ako odpoveď na zostrelenie amerického dronu. USA posilnili svoju vojenskú prítomnosť v Perzskom zálive. V Hormuzskom prielive došlo k útokom na tankery, ktoré má podľa Spojených štátoch na svedomí Irán. Ten zodpovednosť odmieta.
Nový problém
Ďalším momentálnym zdrojom problémov medzi Teheránom a Západom je zadržanie iránskeho tankera britskou námornou pechotou vo výsostných vodách Gibraltáru. Podľa Londýna malo plavidlo nasmerované do Sýrie a porušovalo embargo uvalené zo strany EÚ na režim Bašára Asada. Teherán sa teraz vyhráža, že obsadí britskú loď. Zadržané plavidlo vraj nešlo do Sýrie, Irán však podľa agentúry Reuters neprezradil, kde mala byť jeho konečná zastávka.