"Dostal som silný mandát, aby som zmenil Grécko. Ťažká práca sa začína dnes, ale nepochybujem, že sme pripravení zvládnuť túto výzvu,“ citoval Mitsotakisa denník Kathimerini.
Nová demokracia vyhrala pomerne jasne, ale nedá sa povedať, že drvivým rozdielom. Centristická pravica získala 39,85 percenta hlasov, čo predstavuje 158 mandátov v 300-člennom parlamente. ND má však v zákonodarnom zbore väčšinu hlavne preto, že víťaz volieb v Grécku získava automatický bonus 50 poslancov.
Tsiprasovu Syrizu podporilo 31,53 percenta voličov. "Urobili sme zložité rozhodnutia a vzali sme na plecia bremeno, za čo sme zaplatili vysokú politickú cenu. Krajina, ktorú odovzdávame novej vláde, nemá nič spoločné s tou, ktorú sme prevzali v roku 2015, keď bolo Grécko na pokraji bankrotu a nezamestnanosť bola 28 percent,“ vyhlásil Tsipras v televíznom prejave po voľbách, keď uznal porážku.
Nespokojnosť ľudí
Syriza vznikla ako zoskupenie najrozličnejších radikálnejších ľavicových prúdov. Tsipras nikdy úplne neopustil svoju populistickú rétoriku, ktorá v roku 2015 vyvrcholila referendom o záchrannom pláne pre Grécko. Obyvatelia ho síce odmietli, ale vtedajšia Tsiprasova vláda ho aj tak musela akceptovať s ohľadom na ekonomické škody, ktoré hrozili, keby krajina skončila v eurozóne.
"Voličov politika, ktorú robila Syriza, práve nepresvedčila. Nová demokracia v predvolebnej kampani dávala dôraz na ekonomiku, hospodársky rast a vytváranie pracovných miest. Hlasy pre ND však skôr vyplývajú z nespokojnosti ľudí. Áno, Grécko minulý rok skončilo s pôžičkovým programom a ekonomika sa začala posúvať vpred. Nedá sa však hovoriť, že nastala obrovská zmena. Okrem toho nezabúdajme, že Tsipras pôvodne sľuboval, že nebude rešpektovať podmienky medzinárodných veriteľov a úsporné opatrenia,“ reagovala pre Pravdu grécka politologička Stella Ladiová z Panteion University v Aténach.
"Vyzerá to tak, že nebezpečná hra s členstvom krajiny v eurozóne, neustále obviňovanie Európy za problémy, ale aj úplné ignorovanie politického systému spôsobili, že Syriza stratila väčšiu podporu. ND získala vietor do plachiet výhrou v májových voľbách do Európskeho parlamentu,“ uviedol pre Pravdu expert na Grécko Theofanis Exadaktylos z univerzity v Surrey.
Čo urobí nová vláda?
Meno Mitsotakis nie je v gréckej politike neznáme. Nový premiér je členom významnej rodiny. Jeho otec Konstantinos Mitsotakis bol predsedom gréckej vlády v rokoch 1990 až 1993. Jeho sestra Dora Bakojannisová zase slúžila v rokoch 2006 až 2009 ako ministerka zahraničných vecí.
"Mnoho ľudí stále vníma Novú demokraciu ako súčasť starého politického systému. Kyriakos Mitsotakis však strávil posledné tri roky snahou o obnovu strany a výberom parlamentných kandidátov. Vytvoril silný expertný tím poradcov a snažil sa získať stredopravicových aj stredoľavicových voličov. Úspech ND je do veľkej miery jeho osobná zásluha,“ povedal pre Pravdu odborník na politickú komunikáciu Roman Gerodimos a zakladateľ Skupiny špecialistov na grécku politiku z univerzity v Bournemouthe.
Výhra vo voľbách je však jedna vec a vládnutie iná. Mitsotakis sľubuje Grékom nižšie dane, hospodárske investície a viac pracovných miest.
"Prvý krok premiéra je symbolický, ale dôležitý. Mitsotakis ohlásil, že parlament bude pracovať aj počas leta. Predseda vlády chce využiť tradičných 100 dní vlády a pohnúť veci tak rýchlo, ako sa len dá,“ pripomenula Ladiová, ktorá vyučuje aj na Queen Mary University v Londýne.
"Samozrejme, chce sa sústrediť na hospodárstvo, ale úspech či neúspech v tejto oblasti nemá celkom pod kontrolou. Snaha získať investície či sľuby znižovania daní budú závisieť od skutočného výkonu ekonomiky. Určite to Mitsotakis skúsi, ale nemôže si byť na sto percent istý, či sa mu to podarí. Myslím, že sa bude snažiť využiť vysoký rozpočtový prebytok, čo by nemuselo prekážať ani európskym partnerom, lebo Mitsotakis nehovorí, že bude prijímať nových ľudí do štátnej správy či zvyšovať verejné výdavky.“
Podľa Ladiovej sa vo všeobecnosti nedá očakávať, že vláda Novej demokraciu bude riadiť Grécko úplne inak ako tsiprasovci. Politologička si myslí, že Mitsotakis sa ani nepokúsi meniť dohodu Atén a Skopje, ktorá viedla k vyriešeniu diskusie o medzinárodne uznávanom názve pre štát Severné Macedónsko. Mitsotakis zmluvu kritizoval a Tsiprasovi ubrala na popularite. Ladiová však predpokladá, že nový kabinet nebude otvárať dohodu, ktorú podporila drvivá časť medzinárodného spoločenstva.
Najlepšia správa
Ladiová v súvislosti s gréckymi voľbami upozornila ešte na jednu, ako sama vraví, najlepšiu správu. "Zlatý úsvit sa nedostal do parlamentu. Myslím, že to ovplyvnili súdne procesy proti jeho členom. Pre časť voličov to bol signál, že nejde len o radikálne pravicové zoskupenie, ale že je to oveľa nebezpečnejšia skupina,“ povedala Ladiová o neonacistoch zo Zlatého úsvitu, ktorí ešte v roku 2015 získali vo voľbách sedem percent hlasov. Tentoraz to bolo iba 2,93.
| Výsledky gréckych volieb | |
|---|---|
| Nová demokracia (ND) | 39,85 % |
| Syriza | 31,53 % |
| Hnutie za zmenu | 8,1 % |
| Komunisti | 5,3 % |
| Grécke riešenie | 3,7 % |
| MeRA25 | 3,44 % |