Za návrh zákona hlasovalo 434 poslancov, 33 bolo proti a 69 sa hlasovania zdržalo. Sociálnym sieťam, ktoré stanovenú lehotu nedodržia a neodstránia zo svojej platformy „zjavne nenávistný“ obsah, budú hroziť pokuty až do výšky 1,25 milióna eur.
Legislatívny návrh teraz poputuje do Senátu, hornej komory francúzskeho parlamentu, ktorý ho preskúma a prípadne navrhne ďalšie dodatky. Následne o ňom bude hlasovať.
Viaceré veľké internetové platformy ako Facebook či YouTube v uplynulom čase oznámili, že zakročia voči nenávistným a násilným príspevkom. Podnietili tým zároveň debatu o potrebe prísnejšej legislatívy v tomto smere.
Mnohé vlády totiž takéto platformy obviňujú z toho, že nerobia dosť proti šíreniu nenávisti na internete. Kritika sa v tomto smere na sociálne siete vzniesla obzvlášť po tom, ako páchateľ marcovej masakry v novozélandskom meste Christchurch vysielal 17-minútový videozáznam zo svojej streľby v dvoch mešitách naživo na Facebooku.
Táto sociálna sieť vtedy uviedla, že videá z masakry zo svojich stránok „rýchlo“ odstránila. Odborníci však tvrdili, že sa k nim dalo pomerne ľahko dopátrať aj niekoľko hodín po útokoch.
„Musíme zaistiť bezpečnosť ľudí na internete, obzvlášť tých najzraniteľnejších,“ uviedla černošská poslankyňa Laetitia Aviová zo strany prezidenta Emmanuela Macrona Republika v pohybe (LREM), ktorá návrh zákona vypracovala.
Aviová parlamentu minulý týždeň v súvislosti s prerokúvaním návrhu povedala, že ona sama čelí na sociálnych sieťach mnohým rasistickým útokom a deň bez nich zvykla pripisovať nejakému technickému problému so sieťou.
Kritici návrhu zákona tvrdia, že priznáva priveľkú moc internetovým platformám, z ktorých tak robí sudcov ohľadom prejavov na internete. Samotná spoločnosť Facebook napríklad spochybňuje, či je stanovených 24 hodín na odstránenie nenávistných príspevkov realisticky vymedzený čas. Mnohé príspevky totiž podľa nej môžu vyžadovať dlhú analýzu i zložité posudzovanie z právneho hľadiska.
Francúzski poslanci sa pokúšali ešte minulý týždeň pri debate o návrhu zákona stanoviť, čo sa dá považovať za „očividne nenávistné“ príspevky – textové alebo audiovizuálne. Rozhodli sa, že medzi takéto prejavy zahrnú napríklad odsudzovanie zločinov voči ľudskosti, avšak nie nenávistné komentáre o Izraeli.