„Nikdy sme neodmietali viesť akékoľvek rozhovory vrátane rozšírenia normandského procesu,“ reagoval Putin na otázku o iniciatíve ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského usporiadať stretnutie, na ktorom by sa zúčastnili – okrem Ruska a Ukrajiny – aj predstavitelia Spojených štátov, Británie, Francúzska a Nemecka.
„Najprv je však potrebné dôkladne pripraviť proces normandského summitu… Po druhé, o veciach bude možné diskutovať až po vytvorení novej ukrajinskej vlády a po parlamentných voľbách v krajine… Po tretie, neviem, ako budú ostatní účastníci (normandskej štvorky) reagovať,“ poznamenal ruský prezident.
Putin poukázal na to, že britská premiérka Theresa Mayová čoskoro odstúpi z funkcie a on nevie, či je pripravená prijať takéto pozvanie.
„Aká bola reakcia americkej administratívy? Nevieme… Ako budú reagovať Nemecko a Francúzsko? Toto sú otázky, ktoré potrebujú odpovede,“ poznamenal šéf Kremľa.
„Nikdy neodmietame budovať kontakty, ak majú zmysel. Takže táto iniciatíva sa môže ukázať ako zaujímavá,“ dodal Putin.
Putin po prvý raz telefonoval so Zelenským
Kyjev potvrdil štvrtkový telefonát medzi ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Na internetovej stránke prezidenta Ukrajiny sa uvádza, že „kľúčovou“ témou rozhovoru bolo prepustenie zajatých príslušníkov ukrajinských námorných síl.
„Účastníci rozhovoru sa dotkli aj návratu ostatných ukrajinských občanov zadržaných na území Ruska. Strany diskutovali aj o pokračovaní rokovaní v normandskom formáte,“ píše sa vo vyhlásení stránke ukrajinského prezidenta.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov predtým uviedol, že rozhovor sa uskutočnil z iniciatívy ukrajinskej strany.
„Diskutovali o otázkach regulácie na juhovýchode Ukrajiny a spoločnej práce na návrate osôb držaných na oboch stranách… Bolo dohodnuté pokračovať v tejto práci na expertnej úrovni… Diskutovali aj o možnosti pokračovania v kontaktoch v normandskom formáte,“ uviedol Peskov.
Príslušníci ruskej pohraničnej stráže zadržali vlani v novembri pri incidente v Kerčskom prielive 24 ukrajinských námorníkov a zhabali ich tri vojenské plavidlá. Rusko tvrdí, že ukrajinské lode narušili jeho hranice. Ukrajina túto interpretáciu odmieta a tvrdí, že jej lode sa chceli len preplaviť cez Kerčský prieliv do Azovského mora.
Ukrajinským námorníkom hrozí v Rusku šesť rokov väzenia za ilegálne prekročenie ruských hraníc. Kritici Kremľa podozrievajú Rusko, že súdny proces s ukrajinskými námorníkmi bude zinscenovaný.
Zadržanie ukrajinských lodí v Kerčskom prielive bolo najnebezpečnejšou priamou roztržkou medzi bývalými sovietskymi republikami, ktorých vzťahy sú napäté od roku 2014, keď Rusko anektovalo Krymský polostrov a podporovalo protivládne hnutie na východnej Ukrajine. Ozbrojený konflikt, ktorý v Donbase vypukol, si doteraz vyžiadal približne 13.000 obetí.