„Vláda dokument zatiaľ nepodpíše a nebude žiadať parlament o jeho ratifikáciu,“ povedala na tlačovej konferencii Wallströmová, ktorá zároveň priznala, že menšinová vládna koalícia nedisponuje v parlamente dostatočnou podporou pre takýto krok.
Podpis zmluvy však neodporučila ani švédska armáda a bývalý švédsky diplomat Lars-Erik Lundin, ktorého vláda poverila jej preskúmaním.
Ratifikácia daného dokumentu by podľa ich názoru mohla zhoršiť vzťahy s NATO, ktoré vo všeobecnosti podporuje jadrové odzbrojovanie, avšak neverí, že tento cieľ môže byť dosiahnutý pomocou konvencie OSN. Hoci Švédsko nie je členským štátom NATO, s Alianciou podľa Lundinovej správy úzko spolupracuje.
Štokholm vidí problém aj v samotnom texte zmluvy, ktorý podľa Wallströmovej „neobsahuje jasnú definíciu pojmu jadrová zbraň, pričom je v ňom viac sporných bodov, ktoré treba ešte vyriešiť“.
Wallströmová však v tejto súvislosti zdôraznila, že Švédsko zostáva aj naďalej hlasným podporovateľom jadrového odzbrojovania, pričom len nedávno hostilo stretnutie krajín, ktoré nedisponujú jadrovými zbraňami. Na podujatí sa okrem iných zúčastnili aj zástupcovia Kanady, Nemecka a Japonska.
Zmluvu o zákaze jadrových zbraní (TPNW) z roku 2017 podporila Medzinárodná kampaň za zrušenie jadrových zbraní (ICAN), ktorá získala Nobelovu cenu mieru. Dokument dosiaľ podpísalo 70 krajín a 23 krajín ho aj ratifikovalo. Proti zmluve sa však ostro stavajú Spojené štáty, Rusko a ďalšie jadrové mocnosti.