„Je to super dôležité. Je to kontakt, ktorý môže viesť k pokračovaniu minského dialógu, normandského procesu,“ povedal pre rádio Echo Moskvy politický analytik Maxim Ševčenko. „Znamená to, že politický kontakt je nadviazaný. Kremeľ tak fakticky uznal Zelenského za lídra Ukrajiny a partnera pre rozhovory,“ dodal Ševčenko.
V Minsku sa vo februári 2015 zrodila dohoda o zastavení bojov medzi ukrajinskou armádou a vojenskými silami proruských separatistov v Donbase. Tá sa síce často porušuje, dialóg v takzvanom normandskom formáte za účasti Ukrajiny, Ruska, Francúzska a Nemecka však odvtedy viackrát dokázal zabrániť skĺznutiu k totálnej vojne, pravda, na najvyššej úrovni už dávnejšie viazne.
Dialóg však predovšetkým viazne na linke Moskva – Kyjev. Začiatkom týždňa sa ho Zelenskyj pokúsil oživiť, keď cez sociálnu sieť Putinovi odkázal: „Treba sa pozhovárať? Treba. Prediskutujeme, čí je Krym a kto nie je v Donbase,“ poznamenal s narážkou na to, že Moskva popiera, že jej vojaci bojujú na východe Ukrajiny. Schôdzku Zelenskyj navrhol uskutočniť v bieloruskej metropole, pričom by sa na nej podľa neho mohli popri najvyšších predstaviteľoch normandskej štvorky zúčastniť aj lídri USA a Británie.
„Bola to prvá priama výzva na stretnutie adresovaná Putinovi, ktorý Zelenského doteraz prakticky ignoroval,“ povedala pre Pravdu Orysia Lutsevyčová, analytička Chatham House. „Ruské vedenie sa zdráhalo uznať ho za seriózneho rokovacieho partnera do parlamentných volieb vypísaných na budúcu nedeľu, v ktorých Kremeľ podporuje opozičné zoskupenie za život,“ dodala.
V lakonických tlačových správach vydaných po telefonáte Zelenského s Putinom obe strany informovali, že popri perspektívnej výmene Ukrajincov zadržiavaných v Rusku a Rusov na Ukrajine štátnici prediskutovali aj možnosť obnovenia dialógu v normandskom formáte. Putin dokonca vo štvrtok nevylúčil ani zapojenie USA a Británie do rokovacieho procesu.
„Nikdy sme neodmietli ani jeden z navrhnutých formátov, a to ani rozšírenia normandského,“ citovala ho agentúra TASS. Šéf Kremľa však dodal, že zatiaľ nepozná reakcie ostatných partnerov. Pripomenul tiež, že schôdzky na najvyššej úrovni musia byť dôkladne pripravené a uskutočniť sa budú môcť až po vzniku novej ukrajinskej vlády, ktorá vzíde z nadchádzajúcich parlamentných volieb.
Načo potrebuje Zelenskyj Trumpa?
Načo vlastne potrebuje Zelenskyj, aby mu za rokovacím stolom s Putinom robili spoločnosť popri Emmanuelovi Macronovi a Angele Merkelovej aj Donald Trump a prípadne i budúci britský premiér?
„Rozumiem tomu tak, že od prítomnosti tretích strán očakáva poskytnutie záruk, že čo sa dohodne, sa aj dodrží, ako aj vytvorenie atmosféry zodpovednosti. Ukrajinci i Rusi už pred časom požadovali aktívnejšie zapojenie USA do riešenie ukrajinského konfliktu,“ povedala pre Pravdu Olga Olikerová z Medzinárodnej krízovej skupiny. S netajenou skepsou však doplnila:
„Nie som si istá, či by rola USA bola obzvlášť užitočná. Obávam sa, že Ukrajinci i Rusi si myslia, že Washington má väčší vplyv na ostatných, ako v skutočnosti má, a budú sklamaní, keď Spojené štáty nebudú schopné do nich vkladané nádeje naplniť.“
O tom, či rozšírený formát môže byť užitočný, nie je presvedčený ani Gerard Toal, expert na medzinárodné vzťahy z Virginskej technickej univerzity. „Existuje šanca, že Rusi pristúpia na zapojenie Trumpovej administratívy. Väčšina Trumpovej administratívy však zastáva tvrdé postoje voči Ukrajine. Bolo by to veľmi zaujímavé, i keď nepredvídateľné predstavenie, keby sa do rozhovorov s Putinovým súhlasom zapojil osobne Trump. Predpokladám, že medzi Európanmi by to oprávnene vyvolalo značnú skepsu,“ dodal Toal.
Treba sa pozhovárať? Treba. Prediskutujeme, čí je Krym a kto nie je v Donbase.Volodymyr Zelenskyj, ukrajinský prezident
Ani Steven Pifer z Brookingsovho inštitútu nepovažuje za kľúčové, či si k normandskej štvorke prisadne aj Putin s novým britským premiérom. „Hlavnou otázkou je, či je Putin pripravený zmeniť ruskú politiku a hľadať skutočné riešenie konfliktu v Donbase. To by mohlo otvoriť cestu k pokroku. Otázka formátu rokovaní je druhotná,“ povedal Pifer pre Pravdu.
Trumpovi sa po uzavretí vyšetrovania spolupráce jeho volebného štábu s Moskvou v kampani v roku 2016 uvoľnili vo vzťahu k Rusku ruky, upozorňuje Lutsevyčová. „Je preto nepravdepodobné, že by presadzoval národné záujmy Ukrajiny za cenu poškodenia svojich vzťahov s Putinom,“ myslí si analytička Chatham House. „Načasovanie Zelenského ponuky sa tak viac riadilo logikou kampane pred ukrajinskými parlamentnými voľbami ako diplomatickou realitou,“ dodala.