Rakety sa vracajú. Veľmoci nezatiahli záchrannú brzdu

, 18.07.2019 20:30

O rovné dva týždne sa svet vráti o celé desaťročia späť, do čias, keď tancoval nad priepasťou jadrovej vojny. Rozhovory poslednej nádeje, na ktorých námestníci šéfov ruskej a americkej diplomacie ešte mali šancu zastaviť odpočítavanie posledných dní platnosti zmluvy o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu (INF), sa skončili krachom. Ak sa nestane zázrak, tak po tridsiatich dvoch rokoch sa jeden z hlavných pilierov bezpečnosti a kontroly zbrojenia v Európe 2. augusta zrúti.

„Nijaký pokrok nenastal,“ konštatoval po stredajších rokovaniach v Ženeve, ktorých zvolanie bolo jedným z mála konkrétnych výsledkov nedávnej schôdzky šéfov Kremľa a Bieleho domu v Osake, námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov. „My sme však ani neočakávali, že by sa v americkom prístupe mohlo udiať niečo dramatické,“ dodal podľa agentúry RIA – Novosti.

Odstúpenie od INF pred pol rokom oznámili USA, čím spustili 180-dňovú výpovednú lehotu, počas ktorej ešte bolo možné o osude dohody rokovať. Washington svoj krok zdôvodnil tým, že nová ruská strela s plochou dráhou letu Novator 9M729 (na Západe označovaná ako SSC-8) porušuje zákaz pozemných rakiet s doletom medzi 500 a 5 500 kilometrami. Moskva však tvrdí, že dolet jej novej rakety nepresahuje 480 kilometrov a Washington si podľa nej len hľadá zámienku na vypovedanie rusko-americkej zmluvy, ktorá mu už nevyhovuje, lebo nijako neobmedzuje zbrojné ambície čoraz silnejšej Číny.

Podľa ruského vojenského experta Alexandra Goľca Američania už INF odpísali a neprejavujú záujem ani o predĺženie platnosti najdôležitejšej rusko-americkej odzbrojovacej dohody o znížení počtu strategických zbraní, ktorá vyprší v roku 2021. „Namiesto toho išli Američania do Ženevy rokovať o nejakej novej všeobjímajúcej dohode, ktorá by zahŕňala všetky druhy jadrových zbraní a ktorú by podpísala aj Čína,“ napísal Goľc pre portál Ježednevnaja gazeta s tým, že Peking, ktorý má neporovnateľne menší jadrový arzenál ako Moskva a Washington, sa jednoznačne odmieta k odzbrojovacím rokovaniam pripojiť.

Vypršanie platnosti INF sa najbolestnejšie dotkne Európy. Hrozí jej totiž návrat do strategickej situácie zo začiatku osemdesiatych rokov minulého storočia, keď sovietske rakety stredného doletu, ktoré nemôžu doletieť do Washingtonu a New Yorku, mierili na Paríž, Londýn či Rím. Nebezpečenstvo rakiet krátkeho a stredného doletu navyše spočíva v tom, že pri pri nich má napadnutá strana na reakciu iba necelých desať minút, kým v prípade medzikontinen­tálnych rakiet až polhodinu.

Čo v tejto situácii môže podniknúť NATO? Generálny tajomník aliancie Jens Stoltenberg sa už zdá byť zmierený s tým, že INF sa nepodarí zachrániť. „Je to vážne. Zmluva INF bola po desaťročia základným kameňom kontroly zbrojenia a teraz sme svedkami jej zániku,“ povedal v rozhovore pre BBC. Podľa Stoltenberga Rusko neprejavuje nijaký náznak ochoty vrátiť sa k plneniu podmienok dohody. „Musíme byť preto pripravení na svet bez zmluvy INF a s väčším množstvom ruských rakiet,“ poznamenal.

A ako Severoatlantická aliancia odpovie na stav, keď Moskve už žiadna dohoda nebude brániť v rozmiestňovaní pozemných rakiet stredného a krátkeho doletu? Stoltenberg tvrdí, že nepôjde o zrkadlovú reakciu. „NATO neplánuje rozmiestniť svoje vlastné pozemné jadrové rakety v Európe,“ povedal šéf aliancie pre BBC. „Aliancia odpovie primerane, obranným spôsobom,“ dodal s tým, že sa bude opierať o konvenčnú protivzdušnú a protiraketovú obranu, nové vojenské cvičenia, zvyšovanie pripravenosti ozbrojených síl spolu s predkladaním nových iniciatív na kontrolu zbrojenia.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#INF #Zmluva o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku