"Iránci by mali okamžite posádku aj s loďou pustiť. Plavidlo zadržali pod falošnou a nelegálnou zámienkou,“ povedal včera pre médiá hovorca britskej premiérky Theresy Mayovej. K tejto výzve sa pripojila aj Európska únia.
Zadržanie tankera Stena Impero v Hormuzskom prielive bolo odpoveďou Teheránu na konanie Londýna. Británia začiatkom júla pri Gibraltári pomohla zastaviť iránske plavidlo Grace 1. Tanker doteraz zadržiava. Podľa denníka Guardian predstavitelia britskej vlády v súkromí priznávajú, že na tejto operácii spolupracovali s USA. Zároveň však pripomínajú, že Londýn mal vlastné spravodajské informácie, že tanker s ropou mieri do Sýrie, čo bolo porušenie sankcií EÚ.
Dvaja pištoľníci
Teherán tvrdí, že Stena Impero ohrozil iránsku rybársku loď a neposkytol jej pomoc. Británia však oponuje, že plavidlo bolo v teritoriálnych vodách Ománu, ktorý tiež vyzval Irán, aby tanker prepustil. Zdá sa, že Teherán to neurobí bez toho, aby získal späť Grace 1. "Na základe iránskeho správania sa dá povedať, že režim sa pravdepodobne snaží ukázať krajinám Západu, to znamená USA a Británii, že je schopný ich zasiahnuť. A že sa nepodvolí ich nátlaku. Vyzerá to tak, že iránsky režim kalkuluje s tým, že vláda amerického prezidenta Donalda Trumpa nechce vojnu, lebo sa blížia voľby,“ uviedol pre Pravdu Bryan Gibson, expert na Blízky východ z Havajskej pacifickej univerzity.
Symbolicky sa pozície USA a Iránu dajú prirovnať k proti sebe stojacim pištoľníkom. "Podľa všetkého si Irán myslí, že môže zvyšovať napätie a zahrávať sa s ohňom a zároveň potichu navrhovať rokovania. Je celkom možné, že Teherán verí, že Washington žmurkne prvý. Už sa to stalo, keď Trump odvolal letecké útoky. Irán si môže myslieť, že Spojené štáty sa vrátia k rokovaciemu stolu a z toho by preň mohla vyplynúť ešte lepšia dohoda,“ povedal Gibson.
Problém narastá
Napätie medzi Teheránom a USA a Západom však stále rastie a nedá sa vylúčiť ani vojenský konflikt. USA vlani odstúpili od dohody o jadrovom programe Iránu, ktorá mala zamedziť tomu, aby krajina vyrobila atómovú bombu. Washington postupne uvalil ďalšie sankcie na Teherán, ktoré sa týkajú aj predaja ropy. EÚ sa snaží dohodu zachrániť, ale Irán už dva razy porušil jej ustanovenia. A hrozí, že v tom bude pokračovať, ak ho únia dostatočne neochráni pred americkými sankciami.
"USA takpovediac zvyšujú stávky a dúfajú, že prinútia Irán začať rokovania úplne od začiatku, bez toho, aby si kládol podmienky. Vedome či nevedome sa Británia pridala k tomu, čo robí Amerika, keď zadržala tanker pri Gibraltári,“ reagoval pre Pravdu James Dorsey, expert na medzinárodné vzťahy z Nanyanskej technologickej univerzity v Singapure. "Irán preto opustil svoju pozíciu strategickej trpezlivosti. Pohol sa smerom k obmedzenej eskalácii napätia a teraz aj k ešte riskantnejšej hre. Problém narastá. Ani jedna strana nechce vojenský konflikt, ale bude stále zložitejšie sa mu vyhnúť. Komplikuje to tiež snahu Európanov zachrániť jadrovú dohodu,“ pripomenul Dorsey.
Teherán tvrdí, že zatkol špiónov CIA
V Iráne zatkli 17 občanov krajiny, ktorí údajne pracovali pre americkú Ústrednú spravodajskú službu (CIA) ako špióni v tamojších jadrových a armádnych zariadeniach. Niekoľkých z nich už stihli aj odsúdiť na smrť. Osoby zatkli počas uplynulých mesiacov a vzali do väzby. Na tlačovej konferencii v Teheráne o tom informoval zástupca národnej spravodajskej služby. Nešpecifikoval však, koľkých poslali na smrť, ani kedy sa tak stalo. Na správu z Iránu reagoval americký prezident Donald Trump na sociálnej sieti Twitter. "Je to absolútne klamstvo. Sú to len ďalšie lži a propaganda,“ napísal vládca Bieleho domu.Vyhlásenie Iránu prišlo v čase zvyšujúceho sa napätia vo vzťahoch medzi USA a Iránom.
Zdroj: zah, sita