Briti našli v Borisovi Johnsonovi Elvisa na Marse

Keď bol malý a pýtali sa ho, kým chce byť, odpovedal, že kráľom zemegule. Teoreticky by sa mohol stať hoci i prezidentom USA, lebo ako rodák z New Yorku má popri britskom aj americké občianstvo. Oddnes bude Alexander Boris de Pfeffel Johnson, ako znie jeho celé meno, pod ktorým ho pred 55 rokmi zapísali do matriky, predsedom vlády Spojeného kráľovstva.

24.07.2019 12:00
Boris Johnson Foto: ,
Boris Johnson preberá premiérske kreslo po Therese Mayovej po tom, ako ho konzervatívci zvolili za svojho lídra.
debata (27)

Mnohým Britom to pripadá rovnako absurdné, ako sa to svojho času zdalo jemu, keď vyhlásil: „Moje šance byť premiérom sú asi také vysoké ako šanca na nájdenie Elvisa na Marse alebo moju reinkarnáciu v podobe olivovníka.“

Štartovaciu pozíciu pre úspešnú politickú kariéru mal od narodenia výhodnú. Prišiel na svet ako syn majetného konzervatívneho politika, vzdialeného potomka kráľa Juraja II. Johnson, ktorý mal medzi prastarými rodičmi moslimov, židov i kresťanov, o svojom pestrom pôvode rád žartuje, že si pripadá ako chodiaci taviaci kotol.

Časť detstva prežil v Bruseli, kde jeho otec pracoval ako jeden z prvých britských euroúradníkov. Odvtedy hovorí po francúzsky bez cudzieho prízvuku. Po návrate do Británie absolvoval elitnú chlapčenskú školu v Etone, alma mater dvadsiatich z doterajších 55 britských premiérov.

Excentrický chlapec, s večne strapatou šticou plavých vlasov, ktoré podľa magazínu New Yorker rovnako ako jeho otec a súrodenci podedil po tureckom pradedkovi Alim Kemalovi, poslednom ministrovi vnútra Osmanskej ríše, sa práve v Etone prestal predstavovať ako Alex. Začal používať v anglickom prostredí oveľa originálnejšie meno Boris, ktoré dostal po istom ruskom emigrantovi.

Boris si už v Etone užíval postavenie školskej celebrity, tvrdí autorka jeho životopisu Sonia Purnellová, hoci viacerí podľa nej už vtedy odhalili, že mu chýba organizačný talent i cit pre detail. V štúdiách pokračoval na Oxfordskej univerzite, kde sa priatelil s neskorším premiérom Davidom Cameronom. Obaja boli členmi renomovaného diskusného klubu Oxford Union, pričom Johnsona dokonca zvolili za predsedu tejto povestnej liahne britskej politickej elity.

Svoj profesionálny život začal ako novinár. Od svojho prvého zamestnávateľa, redakcie Times of London, však dostal výpoveď, keď sa ukázalo, že v článku použil vymyslené citáty. Prijali ho do denníka Daily Telegraph, ktorý ho vyslal ako spravodajcu do Bruselu. Päť rokov odtiaľ kŕmil pravicových čitateľov euroskeptickými článkami plnými poloprávd a lží. Bol to on, kto rozšíril mýtus, že Európska únia sa chystá regulovať aj veľkosť kondómov. „Všetko, čo som napísal z Bruselu, malo úžasný výbušný účinok na konzervatívnu stranu, a to mi dalo, myslím, trocha zvláštny pocit moci,“ spomínal po rokoch.

Johnson sa stal hviezdou euroskeptického krídla konzervatívcov. A aj keď v tom čase išlo o okrajovú skupinu, stačilo to na to, aby ho v roku 2001 zvolili za poslanca parlamentu. Prepracoval sa do vedenia opozičného tímu, odkiaľ ho však skoro vylúčili za to, že kolegom lživo zapieral svoj mimomanželský vzťah.

Dvakrát rozvedený otec piatich detí, z ktorých jedno je nemanželské, dodnes zásobuje bulvár svojiím búrlivým osobným životom. Len minulý mesiac znepokojení susedia zavolali políciu k bytu Johnsonovej súčasnej partnerky, o 23 rokov od neho mladšej Carrie Symondsovej, u ktorej býva, lebo sa odtiaľ ozývali hlučné vulgárne nadávky.

Popularita Johnsona išla hore po tom, čo sa v roku 2008 stal starostom Londýna. Preslávil sa najmä ako zábavný hostiteľ olympiády v lete 2012. Londýnčania dodnes volajú Borisovým menom verejné bicykle, ktorých požičiavanie tento vášnivý cyklista zaviedol v britskej metropole. Za dve funkčné obdobia starostovania Johnson premrhal stovky miliónov libier na neúspešné projekty, svojím humorom ale od svojich chýb dokázal odviesť pozornosť. Po jednej zo svojich fatálnych chýb napríklad s úsmevom vyhlásil: „Priatelia, ako som zistil, katastrofy neexistujú, existujú iba príležitosti. A, pravda, príležitosti pre nové katastrofy.“

Johnson podľa magazínu Time pred referendom o brexite dlho premýšľal, na ktorú stranu sa má prikloniť. Na jednej strane oficiálnou líniou jeho vládnucich konzervatívcov bolo, že odchod z EÚ by poškodil ekonomiku Británie a postavenie krajiny vo svete. Na strane druhej všetko nasvedčovalo tomu, že stúpenci brexitu prehrajú, a tak by sa nič nestalo, keby si on svoju povesť euroskeptika pred verejnosťou trocha posilnil tým, že podporí outsiderov.

Aby sa mu ľahšie rozhodovalo, Johnson napísal dva novinové články, jeden za odchod z EÚ, druhý za zotrvanie. Napokon si vybral ten prvý a stal sa jednou z kľúčových tvárí kampane za vystúpenie z únie. Vyslal na turné po krajine veľký červený autobus s nápisom, že Británia týždenne posiela Európskej únii 350 miliónov libier, ktoré by radšej mohla dať na verejné zdravotníctvo. Toto tvrdenie neskôr štatistický úrad označil za hrubú manipuláciu, keďže Johnson od spomínanej sumy neodrátal úľavy a subvencie, ktoré Brusel poskytuje Londýnu.

Už po referende sa o ňom špekulovalo, ako o pravdepodobnom premiérovi. On však namiesto toho prijal post šéfa diplomacie. Z neho po dvoch rokoch odstúpil na protest proti brexitovej stratégii premiérky Theresy Mayovej, ktorá, ako vlani vyhlásil, Britániu „privedie do postavenia kolónie“.

Mnohí Briti nevedia, čo od nového premiéra môžu čakať. Netušia ani, kedy ho majú brať vážne a kedy sa snaží byť len zábavný. „Ľudia mi dávajú stále rovnakú otázku: ,Je Boris veľmi veľmi bystrý chlap, ktorý sa len tvári, že je idiot?‚“ poznamenal nedávno Ian Hsilop, vydavateľ satirického magazínu Private Eye. „A ja im vždy odpovedám: ,Nie‘,“ dodal.

Ani sám Johnson túto záhadu Britom nepomohol rozšifrovať, keď utrúsil: „Pod mojou starostlivo udržiavanou fasádou utáraného šaša sa neskrýva nič než utáraný šašo.“

© Autorské práva vyhradené

27 debata chyba
Viac na túto tému: #EÚ #Veľká Británia #Boris Johnson