Narodil sa v roku 1922 v Krakove. Niekoľko mesiacov po nemeckej okupácii Poľska ušiel z krajiny, aby sa pridal k Poliakom, ktorí vo Francúzsku vytvárali armádu, ktorá by bojovala proti hitlerovcom. Po prekročení hraníc ho však v januári 1940 zatkli na Slovensku. Nemci ho odvliekli do Auschwitzu v prvom konvoji poľských väzňov v júni 1940. Vznikajúci koncentrák sa neskôr stal dejiskom jedného z najväčších vraždení, ktoré páchali nacisti. Medzi obeťami boli hlavne Židia, v Auschwitzi ich zabili viac ako milión.
V tomto koncentráku zároveň väznili takmer 150-tisíc nežidovských Poliakov, pričom väčšina zahynula. Albin zostal nažive, respektíve mu dočasne predĺžili život vďaka tomu, že plynule hovoril po nemecky – rozkázali mu robiť kuchára v jedálni pre esesákov.
Predposledný deň februára 1943 sa rozhodol utiecť. Z Auschwitzu sa o to pokúsil spolu so šiestimi väzňami. Plán im vyšiel. Sirény, ktoré oznamovali poplach, sa spustili až vtedy, keď všetci stáli pred neďalekou čiastočne zamrznutou riekou, ktorú išli prebrodiť. „Vyzliekli sme si väzenské šaty a boli sme v polovici rieky, keď sme začuli sirény. Obkolesovali nás ľadové kryhy, mohlo byť mínus osem alebo mínus desať stupňov Celzia,“ spomínal Albin v rozhovore pre agentúru AFP. Po vydarenom úteku sa pridal k poľským protinacistickým odbojárom. Po skončení vojny vyštudoval letecké inžinierstvo.
Úspešné úteky z Auschwitzu boli výnimočné, pripomenul denník Jerusalem Post. „Do koncentráku odvliekli dovedna približne 1,3 milióna ľudí. Len 802 vrátane 45 žien sa pokúsilo utiecť, odhaduje múzeum v Osvienčime," poznamenali noviny. Útek vyšiel dovedna iba 144 väzňom, 327 nacisti chytili a, samozrejme, potrestali smrťou. Osud zvyšných 331 zostáva neznámy.