Ochranárske mimovládky už dávno bijú na poplach, že Bajkalu hrozí pre nedbalosť úradov ekologická katastrofa. Tento týždeň však po návšteve stotisícového mesta Usolie-Sibirskoje s dramatickým varovaním prišla samotná šéfka štátneho úradu na ochranu prírody Rosprirodnadzor Svetlana Radionovová.
„Fakticky ide o územie ekologickej katastrofy. Musíme konať rýchlo, inak tu budeme mať ekologický Černobyľ,“ povedala Radionovová pre provládny denník Izvestia po návšteve chemičky Usoliechimprom. Je to gigantický priemyselný komplex postavený v stalinských časoch v roku 1933, ktorý vyrábal chlór a iné chemikálie v areáli s rozlohou šesťsto hektárov.
Vo viacerých z celkového počtu 140 výrobných hál boli až do roku 1998 prevádzky ortuťovej chlóralkalickej elektrolýzy, ktorá má mimoriadne devastujúci vplyv na životné prostredie. Podzemie skrýva až päťdesiat kilometrov zhrdzaveného potrubia a desiatky veľkých nádrží, napísal portál Siberian Times, podľa ktorého od bankrotu Usoliechimpromu je celý areál ponechaný svojmu osudu.
„Je to obrovský chemicky nebezpečný podnik, ktorý je v polorozpadnutom stavu. Nedbalí majitelia z neho vyčerpali posledné zdroje a opustili ho,“ povedala šéfka Rosprirodnadzoru. „V budovách závodu sú uskladnené nádoby s nebezpečnými látkami, z ktorých niektoré sú pod tlakom. Čo v nich je, to nik nevie,“ dodala.
Radionovová bola počas inšpekcie osobne svedkom obrovského množstva zvyškov ortuti v nádržiach. Prevádzky ortuťovej chlóralkalickej elektrolýzy zaberali v areáli plochu až jedného hektára. „Všetka tá ortuť musí byť odstránená,“ vyhlásila.
„Do vrtov, z ktorých sa kedysi ťažil soľný roztok, vypustili ropný odpad. Angara tečie nablízku a je jasné, že ak sa takáto priehlbina pretrhne, znečistí rieku,“ povedala Radionovová pre denník Izvestia. Usolie-Sibirskoje leží na ľavom brehu rieky Angary, iba asi 150 kilometrov od jej ústia do Bajkalského jazera.
Šéfka štátneho úradu na ochranu prírody pripustila, že podobných opustených fabrík ohrozujúcich životné prostredie je v Rusku veľmi veľa. „Usoliechimprom je však najokatejší príklad takéhoto nezodpovedného prístupu bývalých majiteľov,“ zdôraznila.
O novom Černobyli v súvislosti s ekologickou situáciu v Rusku zvyčajne hovoria aktivisti Greenpeace a ďalších mimovládnych organizácií na ochranu životného prostredia. To, že k najhoršej havárii jadrovej elektrárne na svete, ktorá na jar 1986 natrvalo vyhnala z domovov desaťtisíce ľudí, prirovnáva katastrofálny stav v Usolie-Sibirskom vysoká štátna úradníčka, preto v Rusku vyvolalo veľký rozruch.
Musíme konať rýchlo, inak tu budeme mať ekologický Černobyľ.Svetlana Radionovová, šéfka štátneho úradu na ochranu prírody
Miestni úradníci Radionovovú obvinili, že situáciu zbytočne dramatizuje. Andrej Kriučkov, minister prírodných zdrojov Irkutskej oblasti, kam Usolie-Sibirskoje patrí, pripustil, že Usoliechimprom ohrozuje životné prostredie v širokom okolí. „Všetko vrátane pôdy, vôd a podzemných vôd je nasiaknuté vysoko toxickými organickými chlórmi a ťažkými kovmi,“ povedal podľa Siberian Times. „Ale ani to nedáva serióznym vedcom právo nesprávne prirovnávať Usoliechimprom k Černobyľu,“ dodal.
Vláda Irkutskej oblasti vo vyhlásení zdôraznila, že na rekultiváciu zamoreného areálu Usoliechimpromu nemá dostatočné zákonné kompetencie ani finančné zdroje a bez pomoci federálneho centra si sama s havarijnou situáciou neporadí.
Situácia Usolie-Sibirskom vyvolala znepokojenie aj v dolnej komore ruského parlamentu. „Je to veľmi závažný objekt, ktorý nie je nijako zakonzervovaný. Sú tam obrovské hrdzavé cisterny s kyselinou, ktoré som videl na vlastné oči,“ povedal pre televíziu RT predseda výboru Štátnej dumy pre ekológiu a ochranu životného prostredia Vladimir Burmatov.
Pripomenul, že už pred vyše štvrťrokom sa na základe sťažností miestnych obyvateľov písomne obrátil na ministerstvo prírodných zdrojov, ale stále nedostal odpoveď. Burmatov sa zastal aj šéfky Rosprirodnadzoru, ktorá varovala pred druhým Černobyľom. „Svetlana Radionovová je profesionálka a dobre rozumie tomu, čo hovorí o možných dôsledkoch,“ dodal.