Irán pohrozil, že dohodu prestane plniť tiež, ale ešte vyčkáva, že ostatní signatári – Rusko, Čína, Francúzsko, Británia a Nemecko – pomôžu zmierniť dopad amerických sankcií na Irán. Dnes sa o tom bude rokovať vo Viedni.
Irán sa v dohode zaviazal, že zariadenie v Aráku bude prestavané tak, aby nemohlo slúžiť na výrobu plutónia využiteľného pre atómovú bombu. Jadro reaktora musí byť podľa dohody odstránené a zabetónované, aby nemohlo byť v budúcnosti použité znova. V januári 2016 Iránci ohlásili, že odstránili vnútornú časť ťažkovodného reaktora.
Dohodou z roku 2015 sa Irán zaviazal k vyradeniu časti centrifúg využívaných na obohacovanie uránu, k vyvezeniu väčšiny už obohateného uránu, k premene niektorých zariadení na výskumné pracoviská a k prestavbe reaktora v Aráku. Výmenou za to boli zrušené medzinárodné sankcie proti nemu. Dohoda sa vyrokovala za vlády minulého amerického prezidenta Baracka Obamu, avšak jeho nástupca Donald Trump dohodu označil ešte v kampani za najhoršiu, aká bola kedy podpísaná. Vypovedal ju s tým, že je neúčinná a nebráni Iránu získať jadrovú zbraň. Je pripravený vyrokovať novú dohodu.
Irán tento rok začal postupne vypovedať svoje záväzky – začal obohacovať urán nad povolených 3,67 percenta, prestal nízko obohatený urán vyvážať, takže prekročil 300-kilogramový limit jeho zásob.
Prezident Hasan Rúhání 3. júla oznámil, že Irán začne obohacovať urán na vyššie hodnoty a obnoví prevádzku v ťažkovodnom reaktore v Aráku, ak zostávajúci signatári nezačnú účinne chrániť iránske hospodárstvo pred dopadom amerických sankcií.
Irán: Európska námorná prítomnosť v Perzskom zálive by bola provokáciou
Za provokáciu označil Irán v sobotu britský návrh, aby európske krajiny spoločne vytvorili ochranné námorné sily s cieľom chrániť lodnú dopravu v Perzskom zálive. Písala o tom agentúra AFP.
„Počuli sme, že chcú do Perzského zálivu poslať európske loďstvo, čo by bol jednoznačne nepriateľský krok, ktorý by viedol k nárastu napätia,“ povedal podľa iránskej polooficiálnej agentúry ISNA hovorca iránskej vlády Alí Rabií.
Vo svojom vyhlásení Rabií ďalej zdôraznil, že bezpečnosť v Perzskom zálive by mala byť zabezpečovaná regionálnymi krajinami. „My (Irán) sme najväčšími garantmi bezpečnosti námornej plavby v Perzskom zálive,“ dodal hovorca.
Irán zadržal ešte 19. júla vo vodách Hormzského prielivu roný tanker Stena Impero, plaviaci sa pod britskou vlajkou. Tanker sa podľa Teheránu zrazil s iránskou rybárskou loďou, pričom ignoroval jej tiesňové volanie a porušil medzinárodné pravidlá námornej dopravy.
K zadržaniu tankera došlo zhruba dva týždne po tom, ako v britskom zámorskom území Gibraltár zadržali iránsky supertanker Grace 1 pre podozrenie z porušenia sankcií Európskej únie voči Sýrii.
Spojené kráľovstvo v pondelok v tejto súvislosti oznámilo, že chce v Perzskom zálive zriadiť námorné ochranné sily pod vedením Európy.
Britský návrh sa však podľa AFP na Európskom kontinente stretol len s vlažnou odozvou. Francúzsko vo štvrtok na britskú výzvu reagovalo vyhlásením, že nie je ochotné vyslať do oblasti Perzského zálivu ďalšie vojenské sily, avšak je pripravené zdieľať s Londýnom informácie a koordinovať využitie vojenských kapacít, ktoré v regióne už má.
Britskú iniciatívu naopak uvítala dánska vláda, avšak prípadnú účasť na takejto misii by ešte musel schváliť dánsky parlament.