Irán plánuje ďalší krok ukončenia dohody o jadrovom programe

Irán obnoví činnosť v jadrovom reaktore na ťažkú ​​vodu v Aráku. Pred poslancami to dnes povedal šéf iránskej organizácie pre atómovú energiu Alí Akbar Saleh. Informovala o tom iránska agentúra ISNA. Ak to Irán urobí, pôjde o ďalšie porušenie dohody o iránskom jadrovom programe z roku 2015. Irán ju začal vypovedať v máji pre postoj USA, ktoré od dohody odstúpili vlani a obnovili proti Iránu sankcie.

28.07.2019 11:39 , aktualizované: 11:50
Hasan Ruhaní, iránsky prezident Foto:
Iránsky prezident Hasan Rúhání
debata (14)

Irán pohrozil, že dohodu prestane plniť tiež, ale ešte vyčkáva, že ostatní signatári – Rusko, Čína, Francúzsko, Británia a Nemecko – pomôžu zmierniť dopad amerických sankcií na Irán. Dnes sa o tom bude rokovať vo Viedni.

Irán sa v dohode zaviazal, že zariadenie v Aráku bude prestavané tak, aby nemohlo slúžiť na výrobu plutónia využiteľného pre atómovú bombu. Jadro reaktora musí byť podľa dohody odstránené a zabetónované, aby nemohlo byť v budúcnosti použité znova. V januári 2016 Iránci ohlásili, že odstránili vnútornú časť ťažkovodného reaktora.

Dohodou z roku 2015 sa Irán zaviazal k vyradeniu časti centrifúg využívaných na obohacovanie uránu, k vyvezeniu väčšiny už obohateného uránu, k premene niektorých zariadení na výskumné pracoviská a k prestavbe reaktora v Aráku. Výmenou za to boli zrušené medzinárodné sankcie proti nemu. Dohoda sa vyrokovala za vlády minulého amerického prezidenta Baracka Obamu, avšak jeho nástupca Donald Trump dohodu označil ešte v kampani za najhoršiu, aká bola kedy podpísaná. Vypovedal ju s tým, že je neúčinná a nebráni Iránu získať jadrovú zbraň. Je pripravený vyrokovať novú dohodu.

Irán tento rok začal postupne vypovedať svoje záväzky – začal obohacovať urán nad povolených 3,67 percenta, prestal nízko obohatený urán vyvážať, takže prekročil 300-kilogramový limit jeho zásob.

Prezident Hasan Rúhání 3. júla oznámil, že Irán začne obohacovať urán na vyššie hodnoty a obnoví prevádzku v ťažkovodnom reaktore v Aráku, ak zostávajúci signatári nezačnú účinne chrániť iránske hospodárstvo pred dopadom amerických sankcií.

Irán: Európska námorná prítomnosť v Perzskom zálive by bola provokáciou

Za provokáciu označil Irán v sobotu britský návrh, aby európske krajiny spoločne vytvorili ochranné námorné sily s cieľom chrániť lodnú dopravu v Perzskom zálive. Písala o tom agentúra AFP.

„Počuli sme, že chcú do Perzského zálivu poslať európske loďstvo, čo by bol jednoznačne nepriateľský krok, ktorý by viedol k nárastu napätia,“ povedal podľa iránskej polooficiálnej agentúry ISNA hovorca iránskej vlády Alí Rabií.

Vo svojom vyhlásení Rabií ďalej zdôraznil, že bezpečnosť v Perzskom zálive by mala byť zabezpečovaná regionálnymi krajinami. „My (Irán) sme najväčšími garantmi bezpečnosti námornej plavby v Perzskom zálive,“ dodal hovorca.

Irán zadržal ešte 19. júla vo vodách Hormzského prielivu roný tanker Stena Impero, plaviaci sa pod britskou vlajkou. Tanker sa podľa Teheránu zrazil s iránskou rybárskou loďou, pričom ignoroval jej tiesňové volanie a porušil medzinárodné pravidlá námornej dopravy.

K zadržaniu tankera došlo zhruba dva týždne po tom, ako v britskom zámorskom území Gibraltár zadržali iránsky supertanker Grace 1 pre podozrenie z porušenia sankcií Európskej únie voči Sýrii.

Spojené kráľovstvo v pondelok v tejto súvislosti oznámilo, že chce v Perzskom zálive zriadiť námorné ochranné sily pod vedením Európy.

Britský návrh sa však podľa AFP na Európskom kontinente stretol len s vlažnou odozvou. Francúzsko vo štvrtok na britskú výzvu reagovalo vyhlásením, že nie je ochotné vyslať do oblasti Perzského zálivu ďalšie vojenské sily, avšak je pripravené zdieľať s Londýnom informácie a koordinovať využitie vojenských kapacít, ktoré v regióne už má.

Britskú iniciatívu naopak uvítala dánska vláda, avšak prípadnú účasť na takejto misii by ešte musel schváliť dánsky parlament.

Facebook X.com 14 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #Irán #iránsky jadrový program #medzinárodná jadrová dohoda