Nemecký vicekancelár a minister financií Olaf Scholz už predtým uviedol, že žiadosť Spojených štátov o zapojenie Nemecka do takejto misie vníma „veľmi skepticky“, a vyjadril presvedčenie, že misia môže viesť k ďalšiemu stupňovaniu napätia vo vzťahoch s Iránom. Podľa uvedených agentúr teraz Maas účasť Nemecka úplne vylúčil.
Nová nemecká ministerka obrany Annegret Krampová-Karrenbauerová zase v stredu upozornila, že Nemecko a jeho partneri mali v tejto záležitosti od začiatku „iný názor ako americká strana, čo treba pri rozhodovaní určite vziať do úvahy“. Pred novinármi v Bruseli uviedla, že cieľom Nemecka, Británie a Francúzska je zachovať dohodu o obmedzení jadrových aktivít Iránu i napriek tvrdým ekonomickým sankciám voči Teheránu zo strany Spojených štátov.
Washington formálne požiadal Nemecko, aby sa „pridalo k Francúzsku a Británii a pomohlo zabezpečiť Hormuzský prieliv a bojovať proti agresii Iránu“, povedala hovorkyňa amerického veľvyslanectva v Berlíne Tamara Sternbergová-Grellerová.
Európska misia v Hormuzskom prielive podľa Nemecka stojí za úvahu
Nemecká vláda sa však domieva, že za úvahu stojí prípadná samostatná európska misia. Uviedla to dnes na tlačovej konferencii hovorkyňa nemeckej vlády s tým, že Berlín je v tejto otázke v kontakte s partnermi. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg dnes povedal, že alianciu v súvislosti s misiou USA neoslovili.
„Táto vláda je zdržanlivá, pokiaľ ide o konkrétny návrh USA, a neurobila tak žiadnu ponuku,“ citovala hovorkyňu agentúra Reuters.
V utorok veľvyslanectvo USA v Berlíne oznámilo, že Washington oficiálne požiadal Nemecko, aby sa zapojilo do misie na ochranu lodí v Hormuzskom prielive a do boja proti iránskej agresii. Nemecké ministerstvo zahraničia dalo už v utorok najavo, že nemožno od Berlína očakávať, že by k chystanej americkej misii Sentinel (Stráž) nejako prispel.
„Pre nás je dôležité sledovať cestu diplomacie a usilovať sa o rozhovory s Iránom, aby sme dosiahli deeskalaciu napätia,“ uviedla dnes hovorkyňa nemeckej vlády.
Šéf NATO Stoltenberg dnes povedal, že na alianciu sa Spojené štáty s požiadavkou na spustenie misie v Hormuzskom prielive neobrátili.
V polovici júla zadržali iránske revolučné gardy v Hormuzskom prielive tanker plávajúcej pod britskou vlajkou. Vtedajší britský minister zahraničia Jeremy Hunt preto pred týždňom navrhol čisto európsku vojenskú misiu ako doplnok k tej americkej. To ale bolo ešte pred nástupom Borisa Johnsona do funkcie britského premiéra. Novovytvorená britská vláda s Dominicom Raabom v čele diplomacie teraz presadzuje európsku misiu podporovanú Spojenými štátmi.
Proti tomu ale zaznievajú v nemeckej vládnej koalícii silné výhrady – najmä zo strany sociálnych demokratov (SPD). Nemecko sa totiž podľa nich dištancuje od politiky „maximálneho tlaku“ na Irán, ktorú presadzuje americký prezident Donald Trump. Panujú tiež obavy, že by krajina mohla byť zavlečená do ozbrojeného konfliktu medzi USA a Iránom.
Irán pohrozil vypovedaním ďalších bodov jadrovej dohody z roku 2015
Irán pristúpi k tretej fáze vypovedania dohody o svojom jadrovom programe, ak európski signatári dokumentu z roku 2015 naďalej nebudú plniť svoje záväzky. Povedal to dnes šéf iránskej diplomacie Mohammad Džavád Zaríf. Irán začal dohodu vypovedať v máji na protest proti sankciám, ktoré proti nemu obnovili USA a ktoré obmedzujú predaj jeho ropy.
Zaríf vyhlásil, že európski signatári – Nemecko, Francúzsko a Británia – nesplnili svoje záväzky na ochranu iránskeho hospodárstva. Náhradný platobný mechanizmus INSTEX, ktorý má Iránu umožniť predaj ropy, je podľa ministra stále v počiatočnej fáze. Má podľa neho Iránu umožniť predávať ropu a získať za to peniaze.
Súčasné problémy, chaos a napätie sú podľa ministra dôsledok amerického hospodárskeho terorizmu proti Iránu a zlyhania európskych krajín pri plnení ich sľubov. Dohodu v roku 2015 pôvodne podpísali tiež USA, ale vlani od nej odstúpili s tým, že nie je účinná, a obnovili proti Iránu sankcie.
Irán od mája vypovedal časť svojich záväzkov v dvoch fázach, ale nepovažuje to za porušenie dohody z roku 2015. Tieto odvetné opatrenia podľa Teheránu možno odvolať, ak Európa nájde účinné prostriedky na ochrane Iránu.
Zaríf tiež zamietol ako pokrytecké gesto záujem amerického ministra zahraničia Mikea Pompea prísť rokovať do Teheránu. Pompeo v pondelok tweetoval, že USA „nemajú strach nechať Zarifa prísť do USA a dať mu priestor slobodne sa vyjadriť“. „Sú azda fakty o režime (vodcu ajatolláha Alího Chameneího) tak zlé, že mu nemôže dať šancu urobiť to isté v Teheráne? Čo keby sa jeho (Chameneího) národ dozvedel plnú a neskrátenú pravdu?“ napísal Pompeo.
Zaríf navrhol, aby namiesto toho USA vydali víza iránskym novinárom a nechali ich prísť urobiť rozhovor s Pompeom v USA.
Napätie v regióne Perzského zálivu sa vyostrilo po tom, ako britské vojenské námorníctvo začiatkom júla asistovalo pri zadržaní iránskeho tankera pri Gibraltári. Londýn vyjadril presvedčenie, že toto plavidlo prepravovalo ropu do Sýrie a porušovalo tak sankcie EÚ.Irán v zrejmej odvete zadržal tankery plaviace sa pod britskou a panamskou vlajkou v Hormuzskom prielive, kadiaľ prechádza strategicky významná dopravná trasa. Británia v pondelok v tejto súvislosti oznámila, že chce v Perzskom zálive zriadiť námorné ochranné sily pod vedením Európy.