Premiér Dmitrij Medvedev nariadil generálnej prokuratúre, aby prešetrila špekulácie, že požiare boli na Sibíri založené zámerne. Podľa ruských médií mohli lesy zapáliť pracovníci firiem, ktoré ilegálne ťažia drevo, aby zakryli následky svojich skutkov. „Ľuďom musí byť jasné, čo a ako sa vlastne stalo,“ povedal Medvedev.
Hovorca ministerstva pre mimoriadne udalosti včera novinárom povedal, že miestne úrady v sibírskych regiónoch situáciu nezvládli, zanedbali varovania centrálnych orgánov a boli pasívne pri hasení.
Ruskú verejnosť podráždili najmä ľahtikárske vyjadrenia Alexandra Ussa, gubernátora Krasnojarského kraja, jedného z najkritickejšie postihnutých regiónov. „Je to obyčajný prírodný jav, s ktorým bojovať nemá význam a niekde by to možno bolo aj škodlivé,“ vyhlásil Uss začiatkom tohto týždňa. Súčasnú situáciu prirovnal k zimným tridsaťstupňovým mrazom, „keď nikomu ani nenapadne roztápať ľadovce, aby sme mali teplejšie“.
Oheň môže prečkať zimu
V ázijskej časti Ruska je situácia krajne nepriaznivá a zlepšovať sa nebude, tvrdia ruskí hasiči a meteorológovia. Požiare najničivejšie zasiahli rozsiahle územia Krasnojarského kraja a Irkutskej oblasti, kde vláda vyhlásila stav ohrozenia. Situáciu komplikuje fakt, že na neprístupných miestach záchranári hasenie vzdali, pretože náklady údajne prevyšujú výšku prípadných škôd. Oheň sa však podľa expertov v takom prípade môže presunúť do masívnych sibírskych rašelinísk, kde prečká zimu a na jar znova zachváti okolité lesy.
Putin prikázal v stredu do hasenia nasadiť armádu, na pomoc hasičom malo prísť desať vojenských lietadiel a desať vrtuľníkov. Celkovo sa do boja s požiarmi zapojilo 2 700 ľudí s 390 kusmi pozemnej techniky a bezmála päťdesiatimi lietadlami a helikoptérami.
Experti však upozorňujú, že bojovať s požiarmi sa malo hneď, keď sa objavili prvé ohniská. Teraz už môže byť neskoro. „Poradiť si s takými obrovskými plochami sa nedá. Hasiť sa malo pred pol druha mesiacom. Teraz už môže pomôcť len dážď alebo sneh,“ citovala BBC Alexeja Jarošenka, šéfa lesného oddelenia ruskej filiálky Greenpeace.
Výdatnejší dážď sa v zasiahnutých regiónoch v dohľadnom čase neočakáva. Šamani pôvodných sibírskych národov od stredy vykonávajú obrady privolávania dažďa, ktorý by mal pomôcť oheň uhasiť. Modlitbu za dážď v chrámoch včera zaradili do bohoslužieb aj pravoslávni duchovní. Záchranári sa na zásah nadprirodzených síl nemôžu spoliehať. Od včerajšieho dňa začali lietadlá rozptyľovať nad oblasťami požiarov jodid strieborný v snahe umelo vytvárať dažďové oblaky. Kryštáliky tejto látky pôsobia ako kondenzačné jadrá, na ktorých sa vytvárajú kvapky dažďa. Hlavný ruský expert na protipožiarnu ochranu Irek Chačanov varoval, že znečistenie ovzdušia splodinami horenia môže mať „veľké ekologické a klimatické následky“.
Dym komplikuje život obyvateľom asi 800 ruských miest. Postupne sa presúva do susedných štátov, najmä do Kazachstanu a Mongolska. Európsku časť Ruska údajne zatiaľ neohrozuje. Oheň spaľuje predovšetkým neobývané oblasti, straty na životoch zatiaľ nehlásili.
Pomoc pri hasení požiarov v stredu večer telefonicky ponúkol šéfovi Kremľa americký prezident. Putin označil Trumpov návrh za „krok k obnoveniu plnohodnotných vzťahov“ medzi Ruskom a USA a sľúbil, že v prípade potreby americkú pomoc využije.