„Hanbím sa za to, čo vašej krajine Nemci urobili … A hanbím sa za to, že sa o tejto vine po vojne príliš dlho mlčalo,“ povedal nemecký minister zahraničia v prejave prednesenom v Múzeu Varšavského povstania. Varšavu podľa neho nacisti zničili, ale nezlomili. Maas navrhol, aby pamätník poľským obetiam druhej svetovej vojny vznikol tiež priamo v Berlíne. „Už je načase,“ zdôraznil. Pamätník by podľa neho mohol prispieť k zmiereniu.
V Berlíne už stojí niekoľko pomníkov rôznym skupinám obetí nacistickej hrôzovlády. Najznámejší je pamätník zavraždeným Židom pri Brandenburskej bráne, neďaleko Ríšskeho snemu stojí napríklad aj pomník obetiam rómskeho holokaustu či pomník obetiam nacistov z radov homosexuálov.
Maas dnes dopoludnia položil so svojim poľským kolegom Jackom Czaputowiczom veniec pri pamätníku obetiam Varšavského povstania v štvrti Wola. Neskôr sa obaja ministri zišli ešte s poľskou a nemeckou mládežou.
Maas je najvyššie postaveným nemeckým hosťom pri spomienkovej akcii k povstaniu od roku 2004, kedy Varšavu pri príležitosti 60. výročia navštívil vtedajší kancelár Gerhard Schröder.
Nemecké veľvyslanectvo dnes na znamenie „smútku a hanby“ spustilo vlajky pred svojím sídlom vo Varšave na pol žrde.
Výročie povstania si dnes pripomenuli tiež vrcholní poľskí politici. Prezident Duda pri pamätníku obetí masakru v štvrti Wola pripomenul, že sa o povstanie z roku 1944 „v období Poľskej ľudovej republiky nehovorilo“. Viac ako 50 000 civilistov, ktoré nacisti vo Wole povraždili, si však podľa neho zaslúžia, aby sa na nich spomínalo.
Premiér Mateusz Morawiecki k výročiu povedal, že Poliaci povstalcom z Varšavy nedlhujú len spomienku, ale aj vďačnosť. „Nebolo by slobodného Poľska bez boja proti beštii, proti nemeckej beštii, beštii ktorá zaťala svoje pazúry do Varšavy, zaťala pazúry do Poľska,“ povedal premiér.
Povstanie proti nemeckej okupácii vypuklo vo Varšave 1. augusta 1944. Tisíce ľudí vedených odbojovou Krajinskou armádou (Armia Krajowa) sa odhodlane postavili nacistom na odpor. Veľa šancí na úspech povstalcii nemali vzhľadom na to, že boli na rozdiel od okupantov zle vyzbrojení. Navyše sa im nedostalo očakávanej pomoci od Červenej armády, ktorá síce bola pri bránach Varšavy, ale k povstaniu sa nepridala. Povstanie sa skončilo pre Poliakov tragicky.
Po 63 dňoch bola rebélia potlačená. Počas bojov v uliciach mesta a pri nemeckých náletoch vtedy prišlo o život okolo 200 000 bojovníkov a civilistov. Okupanti potom zvyšok veľkomesta prakticky zrovnali so zemou.