„Udalosti tam naozaj spejú k nebezpečnému bodu a je tu hrozba veľkého vojenského stretu,“ povedala hovorkyňa Marija Zacharovová. „Domnievame sa, že Washington len hľadá zámienku pre eskaláciu napätia, pokračovaním agresívnej rétoriky voči Iránu,“ doplnila.
Zacharovová tiež povedala, že cieľom Spojených štátov je zrejme presunúť sa do „aktívnejšej fázy konfliktu“. Zámer Washingtonu vytvoriť námornú misiu v Hormuzskom prielive sa podľa hovorkyne javí ako primitívna snaha vyvinúť tlak na Irán.
Veľvyslanectvo USA v Berlíne v utorok oznámilo, že Washington oficiálne požiadal Nemecko, aby sa zapojilo do misie na ochranu lodí v Hormuzskom prielive a do boja proti iránskej agresii. Nemecké ministerstvo zahraničia dalo vzápätí najavo, že nemožno od Berlína očakávať, že by k chystanej americkej misii Sentinel (Stráž) nejako prispel. Šéf NATO Jens Stoltenberg v stredu uviedol, že na alianciu sa Spojené štáty s požiadavkou na spustenie misie v Hormuzskom prielive neobrátili.
V polovici júla zadržali iránske revolučné gardy v Hormuzskom prielive tanker plávajúcej pod britskou vlajkou. Vtedajší britský minister zahraničia Jeremy Hunt preto pred týždňom navrhol čisto európsku vojenskú misiu ako doplnok k tej americkej. To ale bolo ešte pred nástupom Borisa Johnsona do funkcie britského premiéra. Novovytvorená britská vláda s Dominicom Raabom v čele diplomacie teraz presadzuje európsku misiu podporovanú Spojenými štátmi.
Americký prezident Donald Trump vlani oznámil, že Spojené štáty odstupujú od medzinárodnej jadrovej dohody s Iránom z roku 2015. Šéf Bieleho domu tento dokument označil za katastrofálny, keďže podľa neho nebráni Teheránu získať jadrovú zbraň. Washington zároveň na islamskú republiku uvalil nové sankcie.