Šéf NATO: Nechceme nové preteky v zbrojení

, , , , 02.08.2019 17:04
Jens Stoltenberg
Šéf NATO Jens Stoltenberg Autor: ,

Spúšťajú sa nové preteky v zbrojení medzi Ruskom a USA? Zmluva o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu (INF) z roku 1987 sa formálne skončila. Od zmluvy pred polrokom odstúpili USA, ktoré obvinili Rusko z jej porušovania. Moskva potvrdila jej právny zánik. Štáty NATO zodpovednosť za zánik zmluvy pripisujú Rusku. Šéf NATO Jens Stoltenberg zároveň zdôraznil, že "NATO si neželá nové preteky v zbrojení" a neplánuje rozmiestniť v Európe pozemné rakety s jadrovými hlavicami.

Zmluva zakazuje výrobu, skúšky a rozmiestňovanie rakiet s doletom od 500 do 5 500 kilometrov. Po jej podpise oba štáty znížili 2 692 pozemných balistických rakiet a rakiet s plochou dráhou letu s konvenčnou a jadrovou náložou. Sovietske rakety boli v 80. rokoch rozmiestnené aj v Československu. Vypovedanie dohody s polročnou lehotou oznámil Washington vo februári, čím sa spustila 180-dňová lehota, počas ktorej ešte bolo možné o osude zmluvy rokovať. Rokovania však neviedli k úspechu.

Washington zdôvodnil vypovedanie zmluvy tým, že nová ruská strela s plochou dráhou letu Novator 9M729 porušuje zákaz pozemných rakiet s doletom medzi 500 a 5 500 kilometrami. Moskva však tvrdí, že dolet jej novej rakety nepresahuje 480 kilometrov.

Slovensko ako členský štát NATO a EÚ vyjadrilo sklamanie z toho, že Rusko nevyužilo uplynulý polrok na kroky, ktoré by viedli k zachovaniu kľúčového piliera európskej bezpečnosti. „Obdobie šiestich mesiacov od ohlásenia zámeru USA odstúpiť od zmluvy INF z dôvodu jej porušovania spôsobeného rozmiestnením nepovolených ruských raketových systémov 9M729 malo pritom umožniť ruskej strane obnoviť plné dodržiavanie jej zmluvných záväzkov,“ uvádza sa v stanovisku slovenského rezortu diplomacie. Ten zároveň vyzval obe krajiny na dialóg o bezpečnosti a posilnení medzinárodných režimov kontroly zbrojenia a odzbrojenia vrátane stiahnutia a likvidácie už rozmiestnených ruských systémov 9M729.

Podľa šéfa NATO aliancia odpovie zodpovedným spôsobom na riziko, ktoré predstavujú ruské systémy. Zdôraznil však, že NATO nechce nové preteky v zbrojení a potvrdil, že aliancia neplánuje v Európe rozmiestnenie pozemných rakiet s jadrovými hlavicami.

Moskva zopakovala februárový záväzok prezidenta Vladimira Putina, že ak s rozmiestňovaním nových rakiet stredného doletu nezačne Washington, Rusko to neurobí. „Navrhli sme USA a štátom NATO zvážiť možnosť vyhlásenia rovnakého moratória na rozmiestnenie rakiet stredného a krátkeho doletu, aké vyhlásil Vladimir Putin,“ vyhlásil námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Rjabkov. „Ak sa v tom či onom regióne neobjavia tieto americké prostriedky, Rusko sa zdrží rozmiestnenia svojich systémov,“ dodal.

„Uvidíme, čo sa stane,“ povedal zas americký prezident Donald Trump niekoľko hodín pred formálnym skončením zmluvy. „Povedal by som, že Rusko chce s jadrovou zmluvou niečo urobiť, čo je v poriadku. Oni chcú niečo urobiť, rovnako ako chceme niečo urobiť my,“ dodal.

Viacerí analytici nepredpokladajú, že by sa s formálnym koncom zmluvy hneď rozbehli preteky v zbrojení a oba štáty by okamžite zrýchlili výrobu rakiet stredného a krátkeho doletu. „Ani jedna zo strán zatiaľ nemá túto schopnosť,“ uviedol pre Pravdu expert na bezpečnostné otázky Thomas Nichols.

Odborník na jadrovú politiku David Santoro tiež upozornil, že budovanie a rozmiestnenie raketových systémov zaberie čas. A ak budú USA zvažovať, či rozmiestniť tieto systémy v Európe, alebo v Ázii, predpokladá, že sa rozhodnú pre Áziu. „Neočakávam, že sa teraz začnú väčšie preteky v zbrojení, ale situácia nezostane donekonečna stabilná,“ uviedol pre Pravdu Nikolai Sokov z Inštitútu medzinárodných štúdií v Monterey. Závisieť bude podľa neho od reakcie a protireakcie. „Nikto nevyzerá na to, že by mal teraz záujem o preteky v zbrojení, ale logika vzťahu a vnímania ich pravdepodobne spôsobí, ak tu nebude dosť politickej vôle alebo tlaku na angažovanie sa do serióznej kontroly zbraní. Situácia je komplikovanejšia ako začiatkom 80. rokov,“ dodal.

Podľa Franza-Stefana Gadyho z EastWest Institute sa však bezpečnosť Európy ukončením zmluvy oslabí a preteky v zbrojení už bežia. „Rusko a USA modernizujú svoje jadrové arzenály, investujú do nadzvukových rakiet a modernizujú svoje medzikontinentálne balistické sily,“ uviedol pre Pravdu. „Podľa odhadov amerických tajných služieb Rusko v skutočnosti už má množstvo rakiet takého doletu, ktoré môže rozmiestniť na zemi. Niektoré rakety sa tiež dajú rýchlo upraviť. USA zas pracujú na troch raketových systémoch, ktoré by mohli byť podľa zmluvy zakázané, ale nie je jasné, či dostanú potrebné financovanie od demokratmi ovládaného Kongresu. Preteky v zbrojení už bežia, so zmluvou, či bez nej,“ upozornil

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#raketová zmluva
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku