Turecký minister školstva Ziya Selçuk minulý týždeň oznámil, že od pokusu o puč bolo zničených 301 878 kníh, ktoré sú nejako spojené s Gülenom. Ten žije dvadsať rokov v exile v USA a zodpovednosť za pokus o puč, pri ktorom zomrelo na 250 ľudí, odmieta.
Medzi knihami, ktoré turecké úrady od júla 2016 odstránili z knižníc, škôl a pultov kníhkupectiev, sú aj učebnice, niektoré kvôli kurióznom dôvodom. Zo školských osnov napríklad zmizla podľa opozičných médií učebnica matematiky, v ktorej bol príklad výpočtu strán dráhy „z bodu F do bodu G“. „Učebnicu zakázali len preto, že sú v matematickej úlohe iniciály Fethullaha Gülena. …To je paranoja,“ kritizoval tento krok v októbri 2016 poslanec hlavnej opozičnej strany Osman Budak.
„Turecké úrady uzavreli len za posledné tri roky 29 nakladateľstiev s tým, že šíria ‚teroristickú propagandu‘. Uzavreli ich na základe dekrétu vydaného po pokuse o puč,“ citoval v pondelok z tohtoročného vyhlásenia organizácie PEN klub britský denník The Guardian. Podľa správy britského PEN klubu z roku 2018 bolo od júla 2016 v Turecku uzatvorených približne 200 vydavateľov novín. Mnoho novinárov či spisovateľov bolo v Turecku odvtedy trestne stíhaných, niektorí sú stále vo väzení.
Gülen a jeho hnutie Hizmet (Služba), bývalo ešte začiatkom tohto storočia spojencom terajšieho prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana a jeho vládnej strany AKP. Neskôr sa ale obaja lídri názorovo rozišli a Erdoganov režim označil toto hnutie v roku 2014 za teroristickú organizáciu.
Rozsiahle prenasledovanie Gülenových odporcov začalo už po korupčnom škandále z roku 2013, v ktorom figurovali ministri vtedajšej vlády i syn Erdogana, ktorý bol vtedy premiérom. Vláda označila kauzu za pokus o jej zvrhnutie a úrady vtedy pozatýkali desiatky policajtov, prokurátorov i sudcov, ktorí sa podieľali na vyšetrovaní tejto kauzy. V októbri 2014 bolo vyšetrovanie uzavreté pre nedostatok dôkazov.