Exprezidentovi prívrženci chránili bývalú hlavu štátu od stredy, keď špeciálne policajné jednotky si prišli po ňu k jej rezidencii v obci Koj-Taš, aby ju odviedli do 20 kilometrov vzdialenej metropoly Biškeku na výsluch. Ochrancovia exprezidentovho sídla odrazili dva pokusy bezpečnostných síl preniknúť do opevnenej rezidencie. Zastrelili pritom jedného policajta a ďalších šiestich až dovčera držali v zajatí. Atambajev medzitým prostredníctvom televízie, ktorú vlastní, vyzval na pochod na hlavné mesto a na demonštráciu za odstúpenie súčasného „nelegitímneho“ prezidenta. Pochod však narazil na policajné zátarasy a jeho účastníci sa museli vrátiť do Koj-Tašu.
Do policajnej akcie sa podľa kirgizských médií zapojilo prinajmenšom dvetisíc mužov, ktorým vzdorovalo asi päťsto Atambajevových stúpencov. Exprezident sa v rozhovore pre svoju televíznu stanicu pochválil, že pri odrážaní útoku sám strieľal, ale snažil sa vraj nikoho netrafiť. Pri násilnostiach utrpelo zranenia prinajmenšom sedemdesiat ľudí, z toho asi polovica policajtov.
Stredoázijské Švajčiarsko, ako sa krajine s porovnateľným počtom obyvateľov a štvornásobne väčšou rozlohou ako má Slovensko pre jeho Alpám podobné malebné hory hovorí, malo po rozpade Sovietskeho zväzu povesť ostrova demokracie v mori diktatúr. Na rozdiel od Kazachstanu, Uzbekistanu, Turkménska či Tadžikistanu, kde komunistickí vodcovia len presadli do prezidentských kresiel a na dlhé desaťročia si uzurpovali moc, v Kirgizsku ústava umožňuje hlave štátu jediný šesťročný mandát. Pravda, v klanovo rozdelenej spoločnosti výmena stráží zvyčajne nešla hladko. Rozvášnený dav opakovane zosadzoval hlavy štátu, ktoré predtým iné rozvášnené davy doviedli k moci.
Atambajevovi sa podarilo v pokoji doslúžiť funkčné obdobie, a ako veril, výberom nástupcu si aj poistiť vplyv na chod krajiny po odchode z najvyššieho postu. Harmonické vzťahy s novým prezidentom Sooronbajom Žeenbekovom však netrvali dlho. Podľa Stanislava Pritčina, experta Ruskej akadémie vied na Strednú Áziu, krízu spôsobil konflikt ich ambícií. „Žeenbekov sa rozhodol oslobodiť sa od politického opatrovníctva zo strany svojho mentora a začal presadzovať vlastnú líniu,“ povedal pre agentúru RIA Novosti Pritčin.
Nový prezident postupne odstavil z kľúčových postov Atambajevových ľudí a pred dvoma mesiacmi v parlamente presadil zrušenie právnej imunity pre bývalé hlavy štátu. Orgány činné v trestnom konaní odvtedy stihli Atambajeva trikrát predvolať, aby svedčil v kauze čečenského kriminálneho bosa, ktorý bol v roku 2013 nezákonne prepustený z väzby. Exprezident sa však na výsluch nedostavil. Ako prejav politického prenasledovania odmietol aj obvinenia z korupcie, nezákonného obohacovania sa a zo zneužitia právomocí verejného činiteľa, ktoré voči nemu vzniesli. Na svojho nástupcu čoraz viac útočil a minulý mesiac odletel do Moskvy, aby sa pokúsil získať podporu prezidenta Vladimira Putina. Šéf Kremľa sa však priklonil na stranu Žeenbekova a Kirgizov vyzval, aby sa „zjednotili okolo súčasného prezidenta“.
„Toto nie je boj dvoch vodcov, tu bojuje zákon proti svojvôli, usilujúcej sa zabrániť odhaleniu korupcie,“ vyhlásil včera Žeenbekov na adresu svojho predchodcu a oponenta. "Zaistíme mier, verejnú bezpečnosť a pokojný život v republike,“ dodal prezident v mimoriadnom prejave k národu.