Správa, ktorú pripravilo 107 vedcov, opisuje súvislosti medzi globálnym otepľovaním a využívaním pôdy a dáva odporúčania, ako znížiť emisie skleníkových plynov, ktoré človek produkuje pri poľnohospodárskej výrobe a inom využívaní pôdy. Podľa dostupných dát od roku 1961 spolu s rastom populácie sa výrazne zvýšilo využívanie pôdy a vody, zvýšila sa spotreba potravín, najmä mäsa. Spolu s tým ubúdali lesy, savany, trávnaté porasty, mokrade, upadala biodiverzita. Teraz je problém s eróziou a postupuje desertifikácia (postupná premena pôdy na púšť).
Potravinami sa plytvá. Približne 25 až 30 percent potravín sa v niektorých častiach sveta vyhadzuje alebo v iných oblastiach zas pre nedostatočnú techniku zberu úrody či jej skladovanie sa stratí. Kým dve miliardy ľudí majú nadváhu alebo obezitu, vyše 800 miliónov hladuje.
Správa odporúča šetrnejšiu udržateľnú produkciu potravín, ale tiež zmenu stravovacích návykov a zameranie sa na rastlinnú stravu. Vedci však nevyzývajú ľudí, aby sa stali vegetariánmi či vegánmi. „Nehovoríme ľuďom, aby prestali jesť mäso. V niektorých oblastiach ľudia ani nemajú inú možnosť. Ale je zjavné, že na západe ho jeme až priveľa,“ povedal pre BBC profesor Pete Smith z Aberdeenskej univerzity. Zníženie spotreby mäsa má prispieť k obmedzeniu množstva metánu, ktorý pri trávení vytvárajú hospodárske zvieratá, najmä dobytok. Správa pri stravovaní odporúča hlavne rastlinnú potravu, zeleninu, ovocie, strukoviny.
Stromy by sa nemali sadiť preto, aby sa potom ich drevo spaľovalo
Vyzýva aj na opatrenia, ktoré zabránia degradácii pôdy a rozširovaniu púští. Medzi opatrenia, ktoré majú okamžitý pozitívny účinok, správa zaraďuje zachovanie a ochranu lesov, rašelinísk, mokradí. Zároveň by mali byť prijaté opatrenia na zalesňovanie, rekultiváciu zničenej pôdy či obnovu rašelinísk, ktoré po niekoľkých rokoch budú tiež výrazne zachytávať uhlíkové plyny. Treba tiež opatrenia na zadržiavanie vody, ale aj na obmedzenie plytvania potravinami, čo pomôže ušetriť milióny hektárov pôdy.
Lepší manažment pôdy a lesov môže prispieť k zníženiu skleníkových plynov. Vyrubovanie lesov, intenzívne poľnohospodárstvo a strata úrodnej pôdy majú svoj podiel na klimatickej zmene. „Zem má dôležitú úlohu v klimatickom systéme. Poľnohospodárstvo, lesníctvo a iné spôsoby jej využitia vytvárajú 23 percent skleníkových plynov, ktoré produkuje človek. Zároveň prirodzené pôdne procesy pohlcujú takmer tretinu uhlíkových emisií z fosílnych palív a priemyslu,“ povedal Jim Skea, ktorý spolupredsedal jednej z pracovných skupín medzivládneho panela OSN.
Pri rastúcej populácii treba zachovať úrodnosť pôdy a zároveň sa pripraviť na negatívne dôsledky klimatickej zmeny. Globálne otepľovanie sa v rôznych regiónoch prejavuje odlišne. Vedci však predpokladajú, že najhoršie dôsledky bude mať v chudobných krajinách Afriky, Ázie, Latinskej Ameriky a Karibiku. Približne 500 miliónov ľudí žije v oblastiach, kde hrozí rozširovanie púští v dôsledku sucha, horúčav a piesočných búrok. V snahe predísť desertifikácii vedci odporúčajú sadiť rastliny, ktoré znesú sucho, ale tiež programy na sadenie stromov, ktoré vytvoria zelený val proti piesočným búrkam či veternej erózii. Varovali však, aby sa stromy nesadili preto, aby sa potom ich drevo spaľovalo.
Správa tiež upozorňuje, že zemský povrch sa otepľuje rýchlejšie ako oceány. Priemerná teplota zemského povrchu je o 1,5 stupňa Celzia vyššia, ako bola koncom 19. storočia. Je to viac ako globálna priemerná teplota. Otepľovanie sa prejavuje na čoraz intenzívnejších vlnách horúčav, suchu, ale aj na zmenách v zrážkach, čo poškodzuje poľnohospodársku produkciu. V budúcnosti sa pri intenzívnejších zrážkach ešte viac zvýši riziko erózie ornej pôdy.
Správou panela OSN sa budú zaoberať ďalšie rokovania o ochrane životného prostredia – v septembri sa bude bojom s rozširovaním púští zaoberať konferencia v Indii a na december je plánovaná konferencia o zmene klímy v Santiagu de Chile.
Klimatické zmeny a pôda
- ľudia priamo ovplyvňujú vyše 70 percent zemského povrchu, ktorý nie je zaľadnený
- poľnohospodárstvo, lesníctvo a iné využívanie pôdy vytvára 23 percent skleníkových plynov produkovaných človekom
- zemský povrch sa zohrieva rýchlejšie ako oceány, od predindustriálnej éry jeho teplota stúpla o 1,53 stupňa Celzia
- rast populácie viedol k nárastu využívania pôdy a vody, k odlesňovaniu, ale tiež k zvýšeniu spotreby mäsa a rastlinných olejov
- desertifikácia (postupná premena pôdy na púšť) postupuje v oblastiach, kde žije asi 500 miliónov ľudí
- 25–30 percent potravín sa stratí alebo vyhodí, zmeny v stravovacích návykoch viedli k tomu, že dnes sú približne dve miliardy dospelých obéznych alebo trpia nadváhou, kým 821 miliónov ľudí je podvyživených
Hlavné odporúčania:
- zaviesť opatrenia na zachovanie rašelinísk, mokradí a lesov, čo má okamžitý účinok
- zalesňovanie, rekultivácia zničenej pôdy, zachytávanie vody, v oblastiach, kde hrozí desertifikácia – sadenie stromov, ktoré vytvoria zelený val voči piesočným búrkam a veternej erózii, využívanie čistejšej energie
- zlepšenie techník na zber úrody a jej skladovanie, opatrenia na prevenciu vyhadzovania potravín
- zmena stravovacích návykov – zníženie spotreby mäsa môže obmedziť množstvo metánu, ktorý pri trávení vytvárajú hospodárske zvieratá
Agentúrnu správu sme vymenili za autorský článok denníka Pravda.