To, že Čína presúva svoje vojská k Hongkongu, napísal už v utorok na Twitter americký prezident Trump. Neuviedol k tejto informácii žiadne ďalšie podrobnosti, no prezradil, že čerpá z údajov amerických tajných služieb.
Nemecká kancelárka Merkelová v stredu Pekingu odkázala, že aktuálne problémy v Hongkongu, kde sa už dlhé týždne konajú masové demonštrácie, sa nesmú riešiť silou. „Treba spraviť všetko pre to, aby sa zabránilo násiliu, a možné riešenia treba nájsť prostredníctvom dialógu,“ vyhlásila nemecká kancelárka.
Čínskym komunistom Merkelová v stredu pripomenula, že v Hongkongu platí takzvaný Hongkonský základný zákon z roku 1997, ktorý zaručuje jeho obyvateľom väčšiu mieru slobody ako obyvateľom zvyšku Číny. Peking by podľa nej mal mať na pamäti, že „právny štát má v Hongkongu dlhú tradíciu“.
O možnosti útoku čínskej armády na Hongkong už dlhšie špekulujú médiá a analytici, keďže stúpenci hongkonskej prodemokratickej opozície už desať týždňov neprestávajú s masovými demonštráciami proti politike šéfky hongkonskej pročínskej administratívy Carrie Lam.
Pravidelne proti nim zasahuje hongkonská polícia slzotvorným plynom a bijú ich neznámi maskovaní útočníci, a Peking im opakovane posielal nepriame varovania, že môže prísť zásah aj priamo z Číny.
„Správanie sa niektorých radikálnych demonštrantov sa dotklo samotnej hranice princípu ‚jedna krajina, dva systémy‘ a nebude tolerované,“ vyhlásil napríklad hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Keng Šuang.
Demonštranti pôvodne protestovali proti chystanému zákonu o vydávaní ľudí podozrivých z trestnej činnosti z Hongkongu do Číny, no neskôr sa zoznam ich požiadaviek rozšíril. Zákon, ktorý už hongkonská pročínska administratíva medzičasom stiahla, by podľa demonštrantov umožnil, aby čínski komunisti stíhali každého obyvateľa Hongkongu, ktorý nesúhlasí s politikou Číny.
Hongkong prešiel na základe medzinárodných dohôd v roku 1997 spod britskej správy pod správu Číny. Do roku 2047 má podľa týchto zmlúv fungovať na princípe „jedna krajina, dva systémy“, čo by mu malo v tomto časovom rámci zaručovať slobodu v otázkach politického systému a spravovania spoločnosti. Čína však podľa hongkonského prodemokratického tábora túto dohodu porušuje a už teraz vnucuje Hongkongu svoje predstavy o jeho fungovaní.
Čína nepovolila dvom americkým lodiam vplávať do prístavu v Hongkongu
Čína odmietla žiadosti dvoch amerických vojenských plavidiel, ktoré chceli v dohľadnom čase vplávať do prístavu v Hongkongu. Informovala o tom v noci na stredu agentúra Reuters, ktorá pripomenula, že obe krajiny sa dostali do slovnej potýčky týkajúcej sa prodemokratických protestov pokračujúcich v Hongkongu.
Podľa vyhlásenia veliteľa Nata Christensena, ktorý je zástupcom hovorcu americkej tichomorskej flotily, loď USS Green Bay používaná na prepravu obojživelníkových vozidiel mala vplávať do prístavu do konca augusta, zatiaľ čo raketový krížnik Lake Erie v septembri. Čínske orgány neuviedli dôvod odmietnutia, poznamenal Reuters.
Hongkong, jedna z dvoch osobitných administratívnych oblastí Číny, bol uplynulý víkend už desiatykrát dejiskom často násilných protestov proti návrhu zákona, ktorý by umožnil vydávanie jeho obyvateľov podozrivých zo spáchania trestných činov do pevninskej Číny. Protesty neutíchli ani po tom, čo správkyňa Hongkongu Carrie Lamová vyhlásila tento návrh zákona za „mŕtvy“.
Demonštranti medzičasom od miestnej vlády žiadajú aj vyšetrovanie údajného neadekvátneho postupu polície pri zásahoch a rozpustenie zákonodarného zboru. Okrem toho v utorok zablokovali aj pasažierov v odletových bránach v niekoľkých častiach medzinárodného letiska v Hongkongu. Stalo sa tak deň po tom, ako vzhľadom na prítomnosť tisícov demonštrantov museli na tomto medzinárodnom letisku zrušiť všetky lety.
Vláda v Pekingu tvrdí, že protivládne protesty v Hongkongu sú financované Západom, ale poskytla pre to len málo dôkazov. Začiatkom tohto mesiaca však Peking požadoval, aby americkí diplomati sídliaci v Hongkongu „prestali zasahovať“ do záležitostí mesta. Peking takto reagoval po správach, že diplomati z USA sa stretli s prodemokratickými aktivistami.
Americký prezident Donald Trump pritom v USA čelí kritike za to, že sa vyhýba ostrej reakcii na zásahy proti prodemokratickým demonštrantom alebo proti obmedzovaniu slobôd. Uviedol len, že podľa neho ide o vnútornú záležitosť Číny. „Je to medzi Hongkongom a Čínou,“ povedal Trump novinárom v Bielom dome 1. augusta. „Nepotrebujú nijaké rady,“ dodal.
V júli však americký prezident rozhneval Peking vyhlásením, že „väčšina ľudí chce demokraciu. Nanešťastie, niektoré vlády demokraciu nechcú“. „To je všetko, o čo tam ide. Všetko je to o demokracii,“ povedal Trump.
Agentúra AFP s odvolaním sa na vyhlásenie amerického prezidenta Donalda Trumpa v utorok večer zverejnila správu, že Čína podľa amerických tajných služieb presúva svoje vojská k hraniciam Hongkongu, kde sa už 10 týždňov konajú protivládne demonštrácie. Trump ešte predtým vyjadril nádej, že v Hongkongu nedôjde počas protestov k nijakým stratám na životoch a vyzval obe strany na pokojné riešenie situácie, ktorú označil za „veľmi komplikovanú“. „Dúfam, že sa to vyrieši mierovou cestou, nikto nebude zranený a nikoho nezabijú,“ povedal americký prezident.