Podľa afganského novinára Tabiša Forugha však ani nie je dôležité, či sa ku krviprelievaniu niekto prihlásil. "Zodpovedajú sa Afgancom. Taliban zmenil domov 30 miliónov ľudí na bitúnok. Nesmieme sa poddať jeho teroru,“ citovala agentúra Reuters Forughovo vyhlásenie na sociálnej sieti Twitter.
"Za posledné roky sa k väčšine najhorších útokov na civilistov v krajine prihlásil IS. Ale Taliban nemôže poprieť, že sa na takýchto činoch tiež podieľa,“ pripomenul pre Pravdu expert na Afganistan Jorrit Kamminga z holandského Inštitútu Clingedael.
Podľa Ahmada Omida, ktorý bol na svadbe, na ceremóniu pozvali asi 1 200 hostí. "Bol som so ženíchom v inej miestnosti, keď sme počuli výbuch a potom sme nikoho nemohli nájsť. Telá boli po celej sále,“ uviedol Omid pre agentúru AP.
Teroristi z Talibanu pred menej ako dvoma týždňami zaútočili v Kábule na policajnú stanicu. Pri výbuchu bomby zahynulo 14 ľudí a 150 bolo zranených. Afganská spravodajská stránka TOLO News tiež včera informovala o explózii nástražného systému v provincii Balch, ktorá zabila 12 ľudí, najmä ženy a deti. Podľa miestneho guvernéra to bola práca Talibanu.
V konflikte v Afganistane za prvých šesť mesiacov zahynulo alebo bolo zranených viac ako 3 800 civilistov. Koncom júla to uviedla misia OSN v Afganistane. Protivládne sily ako Taliban, IS a ďalšie skupiny majú na svedomí 52 percent obetí. Podľa OSN však vládne a zahraničné jednotky zabili pri svojich operáciách od januára do júna viac civilistov ako samotný Taliban. Túto štatistiku Organizácie Spojených národov vláda v Kábule spochybňuje.
Vojna v Afganistane trvá od roku 2001, keď po útokoch z 11. septembra zvrhli koalícia pod vedením USA a miestne jednotky talibanskú vládu, ktorá držala ochrannú ruku nad teroristami z Al-Kajdá.
Mierový plán?
V Afganistane pôsobí výcviková a podporná misia NATO Resolute Support (Rozhodná podpora), ktorej súčasťou je v tejto chvíli aj 33 slovenských vojakov. Už niekoľko mesiacov pokračujú rokovania Spojených štátov s Talibanom. Vyjednávania by mohli viesť k postupnému stiahnutiu sa amerických jednotiek z krajiny. V piatok o tom diskutoval so svojimi poradcami prezident USA Donald Trump.
Televízia CNN odvolávajúc sa na nemenované zdroje uviedla, že mierový plán je na 99 percent hotový. Z momentálneho počtu približne 15-tisíc vojakov USA by zostalo v Afganistane osem- alebo deväťtisíc.
"Chceme ísť domov. Viac by sme nemali bojovať. Američania sa môžu vrátiť do ich domovov a my do svojich,“ uviedol pre denník Time hlavný talibanský vyjednávač Šer Mohamed Abbás Stanekzai. Dá sa extrémistom veriť? Problém je zatiaľ najmä v tom, že teroristi sa nechcú zaviazať, že zastavia útoky na afganské bezpečnostné sily. Vláda v Kábule pripomína, že mier sa nedá dosiahnuť bez toho, aby sa do diskusie o ňom nezapojili právoplatne zvolení predstavitelia štátu.
Hoci mnohí experti vítajú rokovania o stiahnutí zahraničných vojakov z Afganistanu, upozorňujú aj na riziká. "Pochybujem však, že útoky ako ten v Kábule budú mať vplyv na rokovanie USA s Talibanom. Vyzerá to tak, že Trump je rozhodnutý odísť z Afganistanu pred budúcoročnými prezidentskými voľbami bez ohľadu na to, čo tam zanechá. Svedčí o tom skutočnosť, že Amerika je ochotná vyjednávať s Talibanom bez zapojenia afganskej vlády,“ reagoval pre Pravdu James Dorsey, expert na medzinárodné vzťahy z Nanyanskej technologickej univerzity v Singapure. Podobne reaguje aj Kamminga. "USA majú teraz jedinú agendu. Konečne stiahnuť svojich vojakov tak, aby boli schopné ohlásiť takzvané víťazstvo,“ povedal odborník.
Agentúrny článok sme vymenili za autorský článok z denníka Pravda.